1. Fight Back

15| Chaos v debatnej sieni

Oli si odpykával svoj trest, rodičia mu pomaly odpúšťali, ja s Callie som sa chystal na debatnú súťaž (a zháňali sme čili papričky), David trucovito držal svoju nespokojnosť v sebe a chalani z tímu sa nezmenili ani trošku. Polícia uzavrela celý prípad, čiže sme si všetci doma vydýchli.

Teraz momentálne je päť hodín ráno a ja nadávajúc vstávam z postele. Ľutujem, že som sa na tú debatu dal už len kvôli tomuto vstávaniu.

S prázdnym žalúdkom, keďže už tradične nestíham, sa dopracem pred školu, kde čaká Callie a angličtinárka. Nechápem, odkiaľ má profesorka Spencerová toľko energie, ale my s Callie vyzeráme ako päťkrát vymáčané myši z extraktu z odpadkov.

Vo vlaku nás to však prejde, keďže sa na mňa nalepí Callina nervozita. Profesorkine motivačné slová lietajú po celej kabínke, ale asi o pár sekúnd vyletia von oknom, takže z nich nikto nič nemá. Iba otravujú.

„Mimochodom, Callie, gratulujem k výberu," povie profesorka odrazu.

Zvedavo na ňu pozriem. „Je niečo, čím si sa posledné dni nechválila celej škole?"

Ironicky sa na mňa usmeje. „Áno, pretože toto je pre mňa mimoriadne dôležitá udalosť."

„Už sa to dozviem?" pobavene sa uškrniem.

„O tri týždne budem vystupovať v X Factore," povie hrdo.

„Robíš si zo mňa srandu, že?" zasmejem sa. Callie to však myslí vážne, vidím to na jej tvári. „Ty vieš spievať?"

„Áno, to si si doteraz nevšimol?" urazene našpúli pery.

„Prepáč, ale nešpehujem ťa v sprche."

Kopne do mňa.

„Spievam aj profesionálne. Viac ako desať rokov chodím na spev a mám aj koncerty."

Obdivne prikývnem. „Takže kedy ti mám priať všetko najhoršie?"

Nedá sa vyviesť z miery. „Napíšem ti v to ráno esemesku."

Onedlho dorazíme na miesto. Ocitáme sa v nejakom zapadákove, kde dokonca ani obloha nevyzerá prívetivo. Nemáme čas na to, aby sme sa zložili v hoteli, preto ideme rovno do veľkej budovy schovanej v malej uličke.

V hale sa to hemží nabudenými študentmi. Niektorí prišli očividne skôr, pretože nevyzerajú ako my - ako zmoknutí bezdomovci ovešaní taškami.

Rozdelia nás to rôznych siení, ja ostanem, na(ne)štastie, s Callie. Zložíme si svoje veci na lavicu vedľa nás a pred seba si naukladáme papiere a perá. Funguje to tu trošku inak, ako som zvyknutý.

„Témou dnešnej debaty," oznámi vychudnutý starček, „bude homosexualita a či je dobré o nej povedať ostatným."

Nikto sa nezasmeje, zašuštia len papiere. Starček nám rozdelí podtémy, ako homosexualitu vnímajú v rodinách, medzi kamarátmi, v spoločnosti a v právach.

Dostanem tú medzi kamarátmi.

Je dosť málo takých, ktorí dostali rovnakú tému ako ja, preto pôjdeme zrejme všetci. Čo ma dosť znepokojuje, pretože absolútne netuším, kde by som mal začať.

Stretol som sa s ňou niekedy? Fúha, možno vo filmoch alebo ak sa o tom rozprávali rodičia, ale pokiaľ viem, nerozprávam sa s nikým, kto by mal rád rovnaké pohlavie. Ja osobne nie som proti tomu, ale...načo si tak komplikovať život?

O pätnásť minút rozdelia skupiny. Z každej podtémy pôjde do skupiny jeden. Skupinu tvoria piati.

Dostane sa mi takej pocty, že idem rovno v prvej várke. Callie sa na mňa povzbudivo usmeje, hoci som videl, ako sa jej uľavilo, keď nepovedali jej meno.