Piatok, 14. september, 20:19
Ocino konečne prišiel z práce. Je programátor, takže prichádza domov až večer. Mne to nejak nevadí, zvykla som si.
Dnes mám narodeniny. 14 rokov. Určite má pre mňa ocino nejaký pekný darček, pomyslela som si. Vstala som z kresla a išla mu oproti. Otec (ja ho stále volám inak...) mal jednu ruku za chrbtom a druhou mi silno potriasol. ,,Všetko najlepšie, Emma. Dnes si zase o rok staršia." povedal a usmial sa. Úsmev som mu opätovala na znak súhlasu. Ocino vytiahol ruku spoza chrbta a ja som na môj darček vypliešťala oči, div mi nevypadli z jamiek. Pred mojou tvárou sa ligotal drahokam. Priehľadný, bezfarebný náhrdelník v tvare kosoštvorca. Stála som na prechode medzi obývačkou a chodbou ako stĺp s ústami dokorán a v ruke držala ten vzácny predmet. Keď som sa spamätala, ocino mi odrhnul vlasy z krku a zapol mi náhrdelník. Objala som ho a potom sme obaja išli do kuchyne pripraviť si - podľa otcových slov - ,,jedlo oslávenkyne". Volal ho tak preto, lebo to bolo moje najobľúbenejšie jedlo - pečené kura s ryžou a broskyňovým kompótom.
Po neskorej večeri som po schodoch vyšla do izby a otvorila svoj modrý denník. Modrá spolu s bielou boli moje najobľúbenejšie farby.
Milý denníček,
Asi pred hodinou mi ocino daroval k narodkám náhrdelník! Veril by si tomu? Práve ho mám na krku a vyzerá nádherne. Dnešný deň bol celkovo super. Zagratulovali mi asi trinásti spolužiaci z celej triedy, väčšinou to boli baby. Samozrejme, chalani okolo Sama sa o mňa vôbec nezaujímajú, ale to je ich vec. Som šťastná, že mám takých skvelých spolužiakov a ocina!
Asi už pôjdem spať, po dnešku som unavená. Dobrú noc, denníček!
YOU ARE READING
Dieťa štyroch živlov |book 4|
FantasyVolám sa Emma Wind. Mám 14 rokov a žijem len s otcom. Môj brat zomrel, keď som mala 7 rokov. Často sa cítim osamelá, hoci mám priateľa. Viaceré dievčatá z triedy sa so mnou začali baviť, keď zistili, že nemám mamu ani brata. Môže vám to pripadať neh...
