Dieťa štyroch živlov |book 4|

Štrnásta kapitola: Pasca

Utorok, 9. október, po škole

Keď sa skončila posledná hodina, rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť do lesa. Nič ma nenaštvalo, len som si jednoducho potrebovala prevetrať hlavu.

Kráčala som po mäkkých hnedých listoch, ktoré mi šušťali pod nohami. V ruke som mala mobil a vypĺňala som rôzne zábavné testy.

Po asi hodine pokojnej chôdze, keď som ľavou nohou stúpila na zem, niečo mi nohu zovrelo a ja som sa vyšvihla hore. Visela som dolu hlavou na lane, ktoré som mala okolo členka. Mobil mi vypadol z ruky.

Predo mňa predstúpila skupina chalanov. Boli to rovnakí chalani, akí stáli za tým debilom, ktorý si odo mňa pýtal číslo. Až teraz som si zdesene uvedomila, že tých chalanov poznám. Ich ,,vodca" sa volal Christian. Už od ich príchodu na školu s nimi boli problémy. Šikanovali mladších chalanov a o dievčatách radšej ani nehovorím... Ale mne nič také neurobia. Mňa nepremôžu.

,,Čo chceš, Christian?!" zhúkla som naňho. Christian neodpovedal, len vzal zo zeme môj mobil. ,,Pozrime sa, čo to tu máme..." ,,Christian, okamžite prestaň!" skríkla som ešte celkom pokojným hlasom. ,,Karty, Pravda-Odvaha... Aha!" Drgol do Tomáša, ktorý stál vedľa neho. ,,Šteniatka a mačičky!" zvolal a moje fotky ukázal aj ostatným svojim ,,kolegom", ktorí sa hneď začali rehotať. ,,CHRISTIAN!" zvrieskla som najhlasnejšie, ako som vedela. Ten len pokojne zdvihol hlavu a opýtal sa ,,nevinným" hlasom: ,,Áno, cica?" Znova smiech. Christian hodil mobil späť na zem a podišiel ku mne. ,,Si sexy..." povedal, keď uvidel moje odhalené brucho. ,,Vedel by som si ťa predstaviť v pos..." Nemotorne som Christianovi vlepila facku. Ten zareagoval desivo. Chytil mi zápästia a silno ma potiahol dolu, takže mojím telom prešla prudká bolesť. ,,Takto sa ku mne správať nebudeš, lebo ti urobím aj niečo horšie, ako je len zavesenie na konár..." zasyčal a ja som vedela, že by som sa mala báť. Áno, mala som schopnosti, aké by ich vydesili, keby o nich vedeli, ale ako ich mám proti nim teraz použiť? Hurikán privolať nechcem a obyčajný vietor ich rozhodne neodradí...

,,Dobre, takže... myslím, že sme tu skončili..." povedal Christian. Naštvane som sa naňho pozrela, ale on si ma vôbec nevšimol.

,,Ozaj, a... díky za mobil!" usmial sa Christian, keď si ho dával do vrecka. Ja ho zabijem, pomyslela som si. JA HO ZABIJEM!

Po krátkej snahe sa mi podarilo z povrazu vyslobodiť. Nie však tak, ako som plánovala. Spadla som síce na zem, ale udrela som si hlavu. Našťastie len zboku, takže to nebolo až také vážne...

Vstala som zo zeme a nemotorne sa rozbehla za Christianom. Keď som ho dobehla, skôr, ako sa stihol spamätať, som ho otočila k sebe a kopla ho rovno medzi nohy. Christian klesol k zemi a ja som si mobil vzala späť. Keď ma uvidel Eliot, on zase schytil za plecia mňa a pritlačil ma o strom. Ďalší prudký náraz do hlavy. Ostatní sa zhromaždili za Eliotom. Cítila som, že strácam vedomie, boleli ma zápästia aj hlava a celý svet sa mi krútil. Klesla som dolu a zavrela oči.