Bojovníčka

1. kapitola 3

***

Potrebovala, aby ju obklopilo len lesné ticho, len pre ňu tak dobre známe a takmer až dôverné zvuky spojené s prírodou.

S prírodou v ktorej žila, keď skladala tú najťažšiu skúšku, skúšku prežitia, keď ju jej učiteľ vystavil skutočnému životu.

Predtým než bolo nutné prijať ten fakt, že bude musieť ďalej sama ísť svojou cestou.

Preto sa ponáhľala na miesto, ktoré tak dôverne poznala, zo svojich detských čias, na miesto, kam sa chodievala ukryť.

Prímerie ju nezaujímalo, dokázala prejsť v tichosti, bez povšimnutia, ak to bolo nevyhnutné až k miestu, ktoré bolo vždy súčasťou jej života.

Miestu neďaleko bojového poľa. No stále ešte čiastočne chránenom, starými rituálmi.

Tu sa pripravovala, na súboj, ktorého dôsledky jej boli vopred jasné, nemienila podceniť ani tú najmenšiu skutočnosť.

Svojho súpera ešte nevidela, no predpokladala, že tušil, čo ho čaká, ak požiada o jej ruku, bola to tradícia, ktorej sa nedalo vyhnúť.

Nepovažovala ho preto za slabého a nehodného jej záujmu, ale za osobu, na ktorú by si mala dávať pozor.

Už len preto, že to nebol jej prvý vyzývateľ a ona sa postarala o to, aby ani jeden z nich nikdy nezabudol na súboj s ňou.

Posledné čo na tomto mieste potrebovala bola spoločnosť, no on prišiel, on si dovoliť vstúpiť opäť na jej územie.

Vstala.

„Vaša výsosť..."

Usmial sa.

Priveľmi sebavedomo na to, ako zbledol, keď mu oznámila čo čaká vyzývateľa.