Zima, chlad, strach, bolesť. V hlave mi nepríjemne hučí, oči mám previazané nejakou šatkou. Ruky aj nohy sú priviazané ku stoličke, lano sa mi zarýva do kože. Na tele mi naskakujú zimomriavky, neviem či s tej ukrutnej zimy alebo zo strachu, že neviem kde som a čo sa to deje. Zo strachu, že nevzali len mňa ...
Och no ták!!! Nebuď zbabelec!! Neplač tu ako malé dieťa!! Aj tak ti to nepomôže!! Na toto si predsa cvičený!! Kvôli tomuto si prešiel všetkými tými výcvikmi!! V schop sa!! Sprav niečo a neseď tu ako päť peňazí!! Kričalo na mňa moje vnútro a ja som mu chtiac - nechtiac musel dať za pravdu.
Ruky som dal v päsť a snažil sa uvóľniť lano, ale bolo to zbytočné. Bolo príliš silno zviazané a ja príliš slabý. Slaboch!! Hanbi sa!! A že ty máš všetkých chrániť?!! To potom vďaka za takú ochranu!! Ironicky poznamenalo moje vnútro, jeho slová sa mi vrývali do pamäte, robilo ma to ešte slabším. Naposledy som sa pokúsil odtiahnúť ruky od toho lana, ktoré sa mi stále viac a viac zarývalo do kože, no bolo to márne.
"Je ti to na nič, ale myslím, že na to si už prišiel aj sám." Hrubý hlas sa ozýval celou miestnosťou, jeho dych som pocítil pri svojom pravom uchu a následne som pocítil tupú bolesť na ľavom líci.
YOU ARE READING
Federal Bureau of Invesgation (SK)
FanfictionChráni svet. Chráni svoje mesto. Chráni ľudí, ktorí sa nedokážu ochrániť sami. Ale svojho najlepšieho kamaráta nedokázal zachrániť. Dokáže nakoniec zachrániť aj seba??
