Federal Bureau of Invesgation (SK)

Kapitola 24

"Paprsky sú spúšťací mechanizmus. Rozbijem sklo, preruší to paprsky a vybuchne to. Je tu malá klávesnička z číslami, ktorá to vypína, ale ta bomba je ako pevnosť. Zadá zlý kód a vybuchne to. a kód môže byť hocičo v čísliciach. Mám síce otlačky prstov čo znižuje počet na asi tak milión. A práve teraz máme presne 20 minút kým to vybuchne." No môže byť tento deň ešte horší?? Na čo som vlastne ráno vyliezal z postele?? Och, áno, už viem. Aby som Sophii vyznal lásku. Čo som v podstate aj spravil, ale to, že mi to vyletelo len tak z úst, sa nepočíta.

"Šéf, myslím, že už som nášla nášho chlapíka. Volá sa Alexi Wolf. Pracoval v tejto firme vyše 3 rokoch pokiaľ ho nevyhodili. Pacoval na navigaciach pre raketové systémy. Vyhodili ho za to, že to všetko predával inej firme. Myslím, že je to skvelý dôvod na to, aby zhodil celú firmu. Posielam všetkým fotku, aby začali pátranie." Oznámila nám Perrie, ktorá to mala na starosť.

"Myslím, že môžete odvolať pátranie. Ten chlap je tu po celý čas s nami." Zašepkal som, keď som si pozrel správu, ktorú mi Perrie poslala.

...

 

"Toho chlapa máme po celý čas tu." Neveriacky zamrmlal Jon, keď sme sa všetci traja zišli pri bombe a rozmýšľali čo ďalej.

Bolo tu niekoľko možností, avšak iba jedna končila šťastne. Prvá bola, že všetkých bezpečne dostaneme von a jeho tu necháme zviazaného o bombu. Dobre, to je úbohá a hlavne proti pravidlám možnosť. Druhá možnosť je, že sa pokúsim zneškodniť bombu, ale to by nemuselo dopadnúť najlepšie, keďže môže mať náhradný spúšťač a môže bombu odpáliť skôr. Tretia možnosť je, že sa s ním pokúsim porozprávať a presvedčím ho, aby ju zneškodnil. A štvrtá možnosť je, že všetkých dostaneme von a necháme nech bomba zničí celú budovu. Ale to ja nemôžem dopustiť.

Našou úlohou je chrániť. Chrániť všetko a všetkých. Chrániť ľudí, ktorí sa nedokážu ochrániť sami. A vážne sa mi nepáči, keď svoju prísahu, ktorú som zložil pred niekoľkými rokmi, musím porušiť. Máme byť verní svojej práci. Máme ju robiť zo všetkých síl. Máme chrániť naše mesto, ktorému slúžime. Takže nie je správne, ak necháme padnúť celú budovu.

Keď padne celá budova, mená firiem, ktoré tú sídlia, budú odsúdené na zánik. Zamestnanci, ktorí tu pracujú, aj niekoľko desiato rokov, prídu o svoje miesta. Prestanú živiť svoje rodiny. Budúcnosť, ktorú pripravovali pre seba a hlavne pre svoje rodiny, bude ohrozená. Tieto veci sú možno Paulovi, či Louisovi, alebo Jonovi jedno, avšak mne nie. A spravím všetko, aby som túto posratú budovu zachránil, aj keď je momentálne na prvom mieste v mojom zozname nenávidených vecí.

"Jon. nemôžeme ho ohroziť. Ešte stále sú tam dole nevinný ľudia. A vy tiež." Povedal Paul, ale bolo to márne. Jeho, naše myšlienky, ako zachrániť túto situáciu, neprerušil.

"Áno, ale nie preto. Potrebujeme ho. Ja ho potrebujem. Keď pôjdeme na to pomaly a opatrne, možno sa nám podarí ho presvedčiť." Áno, je to naivné, ale inú možnosť zrejme nemáme. Všetky ostatné sú na hovno.

"Liam, to je priveľmi riskantné." Upozornil ma Sandy, akoby som to nevedel. Avšak, ja som to vedel najlepšie zo všetkých.