Federal Bureau of Invesgation (SK)

Kapitola 15

Z hlasným vzdychom zaklonila hlavu a ja som začal prirážať. Rukami sa chytila tých mojich, panvou mi vychádzala v ústrety, privádzala ma do šialenstva. Poslednýkrát som prirazil, keď vykríkla moje meno a unavene si zložila hlavu na moje plece. Hlavu som zaboril do jej vlasov a silno ju objal, keď prišlo aj moje potešenie. Nakoniec som sa zvalil unavene na chrbát so Sophiou v náruči, prikryl nás a oddal sa mojej druhej najobľúbenejšej činnosti. Spánku.

...

"James, položte tú zbraň." Pomaly som sa k nemu priblížil, nemohol som nič uponáhlať. Už si vyše mŕtvych nemôžme dovoliť.

"To on!! Vďaka nemu sú moje dievčatká mŕtve!!" Skríkol, slzy mu stekali po tvári, ruka v ktorej držal nabitú zbraň sa od hnevu ešte vyše roztriasla.

"Práve preto by ste mali zložiť tú zbraň. Dostali ste ho, James. Máme ho." Povzbudivo som sa usmial a znovu pristúpil bližšie k chlapovi, ktorý padol na úplne dno, keď mu zomrela manželka s dcérou.

"Ste ženatý agent Payne?? Máte deti??" Na malú chvíľu odtiahol svoj zrak od zviazaného chlapa na stoličke a pozrel mi priamo do očí.

"Nie. Ale mám ľudí, na ktorých mi záleží a bol by som pre nich ochotný riskovať svoj život. Tak ako vy, James." Zašepkal som vedomí toho, že tento rozhovor nie je súkromný.

"Už ste niekedy stratili človeka, ktorého ste milovali najviac na svete??" Opäť mi položil otázku, ale tentokrát neudržiaval očný kontakt.

"Áno. A dlho som sa z toho spamätával. Celé mesiace som na to neustále myslel. Stále som to mal pred očami. Až priveľmi dlho som sa za to obviňoval." Prehltol som hrču, ktorá sa mi vytvorila v krku pri spomienkach na Niallovu smrť.

"Ako ste sa s tým dokázali vyrovnať?? Ako tu môžete takto vyrovnane stáť??" Nechápavo pokrútil hlavou.

"Rodina. Kamaráti. Všetci stáli pri mne, a aj keď som to odmietal, snažili sa mi pomôcť. Neskôr mi do života stúpila osoba, ktorá prevrátila celý môj svet na ruby. A som za to vďačný. A veľmi ma mrzí, že jej to nedokážem dať najavo." Šepol som, na chvíľu som privrel oči a zhlboka sa nadýchol. Bolo mi jasné, že to nebolo zrovna dobré načasovanie, ale nerozmýšľal som. Hovoril som to tak, ako to cítilo moje srdce.

"Ja nemám nikoho. Celý môj život zomrel vtedy s nimi. Všetkých som od seba odstrčil v snahe zabudnúť." Zaplakal, ruku, v ktorej držal zbraň pomaly pustil k telu a hlavu zmorene zvesil k zemi.

"Mýlite sa, James. Pozrite sa za seba. Títo ľudia sú tu preto, lebo im na vás záleží. Viem, že je to ťažké, ale časom sa cez to dostanete." Rukou som ukázal za seba, kde sa stáli jeho rodičia spolu s jeho sestrou, ktorých priviedol Sandy.

"Môj život už nikdy nebude taký ako pred tým." Prehovoril roztraseným hlasom.

"Určite to nikomu vadiť nebude. James, ale nenúťte ma pozrieť týmto ľuďom, ktorí sú tu pretože vás ľúbia, pozrieť do očí a povedať im, že tie vaše už uvidia len cez plastové sklo v návštevnej miestnosti v okresnej väznici." Po mojich slovách mu zbraň vypadla z rúk, do ktorých si schoval svoju uplakanú tvár.