Federal Bureau of Invesgation (SK)

Kapitola 14

"Nie, ty počúvaj!! Čo mám ešte urobiť?? Koho mám ešte zabiť, aby si súhlasila??" Zúfalo sa na ňu pozrel a potom na zbraň vo svojich rukách.

"Josh??" Skríkol Louis.

"Mám strelu." Odpovedal a nabil si zbraň.

"Tak strieľaj." Louis prikázal a Josh vystrelil.

...

 

Liam

 

Zobudil som sa na to ako ma niečo šteklí na tvári. Chcel som to ignorovať, jediné čo ma momentálne zaujímalo bol dlhý kvalitný spánok po ťažkom týždni v práci. Dúfajúc v to, som sa pretočil na druhú stranu hľadajúc úkryt pred narušiteľom môjho spánku. Keď mi však niekto začal prechádzať nechtami po odhalenom chrbte, nemohol som to nechať len tak.

Pretočil som sa teda späť, rukami nahmatal to krásne telo a za úzky pás si ho pritiahol k sebe. Bez toho, aby som rozlepil unavené oči, som perami našiel tie jej a sladko ju pobozkal. Cítil som ako mi rukami prechádza po nahej hrudi, prstami opatrne kopírovala vypracované tehličky na bruchu.

O chvíľu sa rukami posunula vyššie, z úst mi vyšiel slastný vzdych, keď mi nechtami zavadila o bradavky. Zasmiala sa, ešte vyše sa natlačila svojim telom na to moje. O čo som to pred chvíľou hovoril?? Dlhý kvalitný spánok?? Ten sa mi nikdy nepodarí. Nie, keď vedľa bude spať ona. Sophia.

"Dobre ránko." Usmiala sa, keď sa odo mňa odtiahla.

"Hm." Zamrnčal som, hlavu schoval do jej vlasov a nadýchol sa sladkej vône.

"Prepáč, že som ťa zobudila, ale už som hore asi dve hodiny." Prevrátil som očami, kde sa v nej berie toľko energie??

"Ja by som si rád ešte minimálne dve hodiny pospal." Odtiahol som sa od nej a konečne otvoril oči.

"Liam, je pol dvanástej na obed." Zasmiala sa, pomaly sa ku mne natiahla a pobozkala ma do kútiku pier.

"A čo." Protestoval som.

Iba pokrútila hlavou a chcela sa odo mňa odtiahnúť, keď som ju silno objal a posadil na seba. Znovu sa zasmiala, hlavu sklonia tak, že ma vlasmi opäť pošteklila na tvári tak, ako keď ma zobudila. Nepríjemne som skrčil tvár do grimasy, čo u nej vyvolalo ďalší smiech.

"Máš krásny smiech." Zašepkal som pred tým, než som naše pery spojil síce v krátkom, ale za to vášnivom bozku.

Nič nepovedala iba sa usmiala, líčka sa jej roztomilo sfarbili do červena. Rukami mi odstránila vlasy z čela a prstami okopírovala črty mojej tváre. Opatrne mi prešla po čele z kade skĺzla na líce až k perám, po ktorých prešla prstami, a potom ma pobozkala. Jemne, sladko a pomaly.

"Mali by sme sa konečne porozprávať." Po chvíli sa odtiahla a prehovorila vážnym hlasom.