Federal Bureau of Invesgation (SK)

Kapitola 2

"Myslíš, že nechcem?? Myslíš si, že ma baví sa neustále prebúdzať každú jednu noc, celý mokrý so slzami v očiach?? Čo by som dal za jednú noc spánku bez jedinej nočnej mory." Neschopný čokoľvek povedať má stále držal v objatí a mne to vôbec neprekážalo.

"Potrebuješ voľno. Oddych. Zober si dovolenku, odíď niekam na pláž, relaxuj, zabudni na všetko." Dodal na koniec. Skôr než som mu stihol odpovedať, prerušila nás Perrie.

"Máme pohotovosť. Prepad banky!!" Povedala v rýchlosti a tak ako prišla aj odišla, kričiac na všetkých čo sa stalo.

...

"Máme prepad banky!!" Vyrušila nás Perrie a my sme sa bez zaváhania rozbehli k skladu zbraniam.

"Čo sa vlastne deje??" Spýtal som sa, zatiaľ čo som si naťahoval nepriestrelnú vestu a bral zbraň.

"Nejaký blázni prepadli hlavnú banku, dva blogy odtiaľto." Oboznámila nás v skratke.

"Niečo viac??" Spýtal sa Josh.

"Iba toľko, že sú to fakt blázni. Do slova si vystrieľali cestu do banky, zabili pritom asi štyroch ľudí. Môžu byť štyria, piati, možno viac. Neviem to presne. Je tam strašný zmätok a priveľký hluk. Nič nepočujem." Hovorila pomedzi to ako sme sa presúvali do aut a vyrážali pri banku.

Cesta nebola dlhá, boli to len dva blogy, pár kilometrov. Napriek tomu, bolo streľbu počuť až k nám. Z diaľky som zazrel pobehujúcich ľudí s krikom a hrôzou na tvárach, toto predsa nevidia každý deň. Zahliadol som aj mestské hliadky, ktoré sa snažili zachrániť čo sa dalo, ale bolo to márne.

"Zapni si správy, budú tvoje oči." Povedal som v rýchlosti do slúchadla a už vyskakoval von.

Všade samý zmätok, krik, plač, strach prichádzajúci zo všetkých strán. Nič čo by si človek nevedel predstaviť, pokiaľ to nezažije. A to neprajem nikomu. Zachytil som zvuk ďalších hliadok a tak som sa dal do pohybu, prebehol k ním a začal strieľať na tých hajzloch v kuklách, ktorý šli, bez mihnutia oka, cez mŕtvoly.

"Nestrieľajte!! Majú nepriestrelné vesty, ktoré prekonáte len s protipancierovou muníciou. To používa len armáda." Perrie - in hlas sa mi ozval v uchu.

" A to ich mám nechať len tak, aby do nás mohli  strieľať?? Ako do fackovacích panáčikov??" Skríkol som rozhorčene.

"Majú automatické zbrane a už sú takmer vo vnútri. Je tesne pred obedom Liam. Banka je plná ľudí." Ďalej pokračovala vo svojej práci, informovať nás o všetkom.

"Super." Zamrmlal som si pre seba.

"Mamiii!!" Malé, asi šesťročné dieťa, dievča, kľačalo odo mňa na pár metrov skrčene pri nejakej dodávke a s plačom pozerala na blondýnku, ktorá stála pri bankomate. Bez zaváhania som k nej dobehol, vzal ju do náruče a niesol k Paulovi, ktorý bol v dodávke a tak isto ako Perrie  hľadal informácie.

"ŠŠŠ, už je dobre. Paul jej matku akurát schytili a dotiahli, ako ďalšiu rukojemníčku, do banky." posadil som ju vedľa neho, "Perrie zavolaj záchranku. Máme tu zraneného policajta!!" Rozkázal som, keď som zbadal padať k zemi muža v podobnej uniforme ako máme my. O chvíľu sa už k nemu skláňal Louis a rukami mu tlačil na rany.