KD: Prízrak minulosti ✔

III. Hovor 3D

Jess si s rezervovaným úsmevom sadne na kraj mojej postele a položí mi k nohám nejaký dezert. „Na uzdravenie," vysvetlí, no okamžite odvráti pohľad.

Cieľom jej záujmu nie je nik iný ako spiaca koza Destiny, ktorá sa presunula z mojej postele na koberec pod oknom. „Prečo máte v dome kozu?"

A to ešte nevidela Revena... „Hm, no, ona je veľmi spoločenská," začnem. „Má rada ľudí a... no, to je asi tak všetko." A je to Reell nezvestného Krotiteľa duší Jacobyho.

Jess ohrnie peru. „Môžem ju pohladkať?"

Myknem plecami. „Poslúž si."

Jess k nej opatrne podíde a prstami vbehne do jej fľakatej srsti. Destiny zvedavo nadvihne hlavu a natrčí ju Jess, aby ju poškrabala medzi rohami. „Ako sa volá?"

„No..." Nakoľko veľmi je meno Destiny divné pre kozu? „Vola sa Destiny." Sú aj čudnejšie veci, než spoločenská koza s menom osud.

Jess prekvapene zažmurká. „Poetické." Vstane od kozy a vráti sa ku mne. „Hm... a čo ti vlastne je? Má to niečo spoločné s... no s včerajškom?"

„Myslíš to, že som sa vrhla na zem a takmer ma prešlo auto, alebo to, čo sa stalo medzi tým?" vychrlím jedným dychom skôr, akoby som si stihla hryznúť do jazyka. Nechcem, aby ma ďalší človek mal za debila kvôli mojej sile. To mi stačilo na Ostrove, nepotrebujem na ten zoznam pridať aj Jess a následne celú školu, ktorou by sa to zrejme veľmi rýchlo roznieslo.

Rozpačito si hryzne do vrchnej pery. „Tak troška aj aj. Kynsley, vydesila si ma."

Zakrúžim plecami, aby som rozhýbala stuhnuté svaly. „Ja viem. Prepáč."

Jess pokrúti hlavou. „Čo ti mám prepáčiť? Že si ma zachránila pred tým bláznom, ktorý by ma bol prešiel? Kyn, nemám ti čo prepáčiť. Ja len... Táto situácia by si žiadala vysvetlenie, nemyslíš?"

To poprieť nemôžem. A predsa by som to urobila tak rada. „Viem, Jess. Ale netuším, čoby som ti mala povedať, nieto ako."

V jej hnedých očiach sa mihne náznak nádeje. „Ale vysvetlíš mi to?"

„Budem musieť," prikývnem.

„Tak fajn. Uzdrav sa. A zatiaľ vymysli ako mi to podáš."

Prekvapene zažmurkám. „Prosím?"

„Pozri, neviem, čo to malo byť, ale nie som úplne sprostá. Človeku je zaťažko priznať sa aj s takými malichernosťami, že patrí do bohatej rodiny. A toto... toto je niečo viac, či sa mýlim?"

„Nie. Trafila si do čierneho," usmejem sa.

Zasmeje sa a mne zo srdca spadne olovené závažie. „Občas by mi mohlo takto páliť aj v škole," zaškľabí sa.

Náš smiech preruší otvorenie dverí na mojej izbe a Castorova biela hlava, ktorá nakukne dnu. „Prepáčte za rušenie," vycerí zuby na Jess, no jeho dobrá nálada zmizne okamžite ako sa pozrie na mňa. „Tvoja mama sa pokúsila dovolať Darylovi. Neúspešne."

Okolo krku ma zovrú chladné ruky strachu. „Niečo sa deje," vydýchnem.

Castor pomaly prikývne. „Snažili sme sa spojiť aj Camilou, ale nič. Aj s mojou známou, ktorá je na Ostrove už teraz. No nič sa nedeje. Nedá sa s nimi skontaktovať."

„Doriti," vykĺzne mi spomedzi pier.

Jess si nás striedavo premeriava. „Aký Ostrov? Čo sa deje?"