KD: Prízrak minulosti ✔

XXII. Svetlo a tma

Scott

„Máme tu problém, ktorý musíme akútne vyriešiť," začne Kass s náznakom vrčania, „a ty do seba len tlačíš jedlo!" No áno, na konci už rozhodne kričí.

„Ovocie je zdravé," namietnem. „Mala by si to skúsiť aj ty, si dosť podráždená."

Prekríži si ruky na hrudi, akoby sa rozprávala s neposlušným deckom. Musím priznať, v tej chvíli mám zo seba presne taký pocit. „Počuj, Scott, nie je to vtip," povie so všetkou vážnosťou. „Neviem ti to úplne vysvetliť, ale... jednoducho, mám pocit, že ak uvidí tvoje dvojfarebné oči, tak ťa zabije. Ja... neviem to nejako logicky vysvetliť, ale musíš mi veriť."

„Pozri, nejde o to, žeby som ti neveril. Ale po dlhých dňoch sa konečne cítim normálne. Moja hlava a telo spolu nebojujú. Neviem prečo. Ale je to sakra dobrý pocit a na chvíľu si ho chcem užiť."

„Tým, že do seba tlačíš mangá?" vyprskne a rozhodí rukami. „Mali by sme vymyslieť ako to zakryť alebo čo. Hádam si nedáš slnečné okuliare."

„Pokoj, dobre? Máme čas. Lucifer si beztak myslí, že som momentálne K.O. Tak ho v tom necháme. Bolo by čudné, ak by som bol o päť minút čulý ako rybička. Budeme sa tváriť, že som mimo. Aspoň hodinu, dve. Potom môžem ísť za ním. V tmavej jaskyni."

„A čo tvoje oči?"

„Myslím, že to dokážem vyriešiť," podotknem, hoci nie som si úplne istý sám sebou. „Ak zmením frekvencie lúčov, tak môžem zmeniť farbu. Jednoducho sa sústredim na jedno oko a donútim ho, aby malo farbu ako druhé. Zrejme to dlho neudržím, ale ak by šlo veľmi do tuhého, proste sa mu tam zložím."

Kassandra si s povzdychom sadne a prijme ponúkané mango. „Myslíš, že to bude fungovať?"

Pokrčím plecami. „Nič lepšie nevymyslíme. Jedinou výhodou by bolo, ak by bola v sieni väčšia tma nemuselo by to byť také dokonalé. No a jedna otázka, vážená Kass..." Dám jej čas na to, aby mi skočila do reči a opravila vlastné meno. Na moje prekvapenie tak neurobí. „Ktorú farbu oka si mám nechať?"

Nezatvári sa prekvapene, akoby tú otázku čakala. „Oveľa sympatickejšia je tá tmavá," vzdychne. „A v poslednom čase u teba aj prevažovala, ale... mám pocit, že Lucifer by radšej videl tvoje svetlé oči."

„Prečo myslíš?" zaujímam sa.

„Ja... ja neviem. Vtedy máš také. Ach, čo ja viem, Scott. Iné vystupovanie, alebo čo."

Zamračím sa. „Ako to myslíš?"

„Fakt ti to neviem vysvetliť. Ale jednoducho je okolo teba celkom iná aura. Keď máš oči svetlé, si oveľa vážnejší, chladnejší... krutejší. Viem, že sa ti nebude páčiť, čo ti poviem, ale videla som to vtedy, keď si sem priviedol Kynsley. V očiach si mal zvláštny krutý lesk a chvíľu sa zdalo, akoby si ich mal až biele. Ale potom... keď si ju zachytil nad vriacou vodou a povedal, že ešte žije... no, oči si mal tmavé, sivé ako búrkové mračná. Neviem, čo to spôsobuje, ale zdá sa mi, akoby si mal dve rozdielne časti. A teraz sa spojili."

„Preto sa bojíš, žeby ma zabil," dopne mi, hoci ešte stále spracúvam jej slová. Dve osobnosti? Ako schizofrenik, či čo? „Myslíš si, že cez moje oči vie odhadnúť v akej som nálade. No ak vravíš, že v poslednej dobe som mal viac tmavé oči..."

„Tak to nesedí," súhlasí okamžite. „Ale vždy si bol s tmavými očami, akoby ťa práve zmlátili. No teraz ti nič nie je, dokonca vybledli aj modriny. Vyzerá to, akoby si našiel rovnováhu."

„Hmmm," zatiahnem a prepletiem prsty. „Nechápem prečo by sa niečo také malo diať. A ani to, že prečo by som mal mať... no, dve osobnosti. Hlavne ak si to sám neuvedomujem. Akoby som mohol len tak prepínať medzi dvoma rozdielnymi správaniami?"

„Neviem," prizná. „Preto sa mi to celé nezdá, ale všimla som si to. Doteraz som tomu až takú váhu neprikladala, ale teraz... Je to čudné, Scott, to mi musíš uznať. Všímala som si to dlhšie. Som medzi Luciferovými prívržencami už dlhšie, než by si kto myslel, ale teba som si všímala. Na ostatných nebolo čo pozorovať. Vždy si bol taká anomália. Zo začiatku si mal tie oči vždy ľadové. A postupom času sa čoraz viac zdalo, že sa začína objavovať aj tmavá. Čoraz častejšie. A podľa toho sa menila aj nálada ducha Lucifera. Keď si sa vrátil s chladnými očami, bol pokojný. Keď s tmavými, bol agresívnejší než zvyčajne."

„Tým chceš povedať, že Luciferovi viac vyhovuje moja povaha so svetlými očami, teda – podľa tvojich slov – moja chladnejšia časť. A čo s tým? Musím zariadiť, aby som mal aj druhé oko také svetlé."

„Áno, ale..." pokračovanie sa stratí v hlbokom povzdychnutí. „Asi nič."

„Pokojne pokračuj," pokyniem jej. „Čudnejšie to už nebude."

„Ja len, že nechápem prečo si vybral teba. Nie je to tvoj biologický otec, tak vážne netuším, prečo ty. Keď... mne sa nezdá, žeby si bol zlý."

Dostanem náhlu chuť horko sa zasmiať. „Vážne? Tak prečo som sem priviedol dievča, ktoré..." som mal rád. Nahlas to však nevyslovím, len pokrútim hlavou. „Skoro som zabil jedinú osobu, ktorá mi verila. Chcel som ju zabiť. Ale potom... To je jedno. Zabili kvôli mne aj Zera. A stalo sa toľko zlého, čo som spôsobil ja. Tak ako môžeš tvrdiť, že ti nepripadám zlý?"

Objíme sa rukami. Zrazu dokonale rozumiem výrazu stiahnuť sa do seba. Kassandra práve teraz pôsobí ako zraniteľné klbko blonďavých vĺn. „Chcel si ju skutočne zabiť, Scott? Vážne?"

Z jednej strany áno. S ňou sa všetko tak strašne skomplikovalo. Keď sa objavila, bolo všetko jasné. Získať si jej dôveru a priviesť ju k Luciferovi. Malo to byť ľahké. Ale realita bola odlišná. Stala sa chrobákom v mojom mozgu. V mojom srdci. A úloha už nepôsobila tak jednoducho. Prečo jej chcem ublížiť? Prečo ju chcem priviesť na smrť? A čo horšie, začínal som si uvedomovať, že jej prítomnosť nie je na príťaž, ako na začiatku. Chcel som byť s ňou a počúvať jej čudné narážky, chcel som ju rozosmiať a držať ju za ruku. A to všetko ma neuveriteľne desilo.

Snažil som sa sústrediť na úlohu, ale nedalo sa. Nie keď stála vedľa mňa, keď mi dôverovala. Ako som ju mohol sklamať? Ale stalo sa. Podrazil som ju a chcel som ju zabiť. Potom bude zase pokoj, hovoril som si.

Ale niečo ma prinútilo chytiť ju nad vriacou vodou a zabrániť jej smrti. A to, čo bolo ďalej...

Preglgnem. „Neviem," vydýchnem. „Chcel aj nechcel."

„A presne o tom hovorím," podotkne Kassandra. „Chcel aj nechcel. Svetlá, tmavá. Dve časti toho istého človeka. Konečne si to uvedomuješ, nie? Súperí v tebe to pre a proti."

„No čo to znamená?" nechápem.

„Netuším," prizná Kassandra. „Ale v skratke by som to zhrnula tak, že Lucifer si nesmie uvedomiť, že si na to prišiel. Musí ostať v tom, že ešte stále nemám predstavu o tých protichodných pocitoch, ktoré sa teraz zmiešali. Rozumieš, Scott?"

„Myslím, že hej," prikývnem. „Musíme oblafnúť Zlo."

Hey! Konečne nová časť :D zase začala škola, čiže toľko času nemám, bohužiaľ :D no ak by ste nemali čo čítať, tak na mojom profile každý deň publikujem dve časti kratšieho mysteriózneho príbehu Gina Starr. Budem rada ak sa pozriete :3 :D