KD: Prízrak minulosti ✔

LXX. Nový pohľad od pilotky

Kynsley

„Ste si istí, že nechceme radšej skúsiť Limu? Ak ideme podľa tvojej logiky, Kyn, tak lamy nie sú známe len na Machu Picchu, vieš? Majú ju dokonca aj vo vlajke, aha."

O krok uskočím keď mi k hlave priloží vytlačenú vlajku Peru s výrazným detailov – malou lamou v erbe. „A Lima a lama sú celkom podobné slová, nie?"

„Bohovia, Shanon, neblázni," zastonám a prevrátim sa na lehátku, ktoré stojí na terase hlavnej budovy. „Už sme si to prediskutovali. Ideme na ten poonďaný vrch a nie do Limy. Zmier sa s tým."

Shanon zastoná a zafňuká ako malé decko, ktorému zobrali hračku. „Ja tam nepôjdem, Kynsley."

Posadím sa a prepálim ho pohľadom. „Riešime to už tretí deň. Ideš, či sa ti to páči alebo nie."

„Aaaaleeee," zatiahne zúfalo a položí si čelo na vlastné kolená.

Povzdychnem si. „Navyše Daryl povedal, že nás osamote so Scottom nepustí do Peru."

„Ale prečo nie? Už ste predsa celkom v pohode." Chcem namietať, ale on je rýchlejší. „Nemysli si, že som si nevšimol tú zmenu. Po Bráne smrti som síce nečakal, že k nej dôjde, ale vyjasnili ste si to, však? Videl som vás aj včera. Prechádzali ste sa, len vy dvaja."

Áno, je pravda, že sme sa včera trocha poprechádzali a porozprávali. Osamote. Ale podľa môjho skromného názoru to fungovalo len preto, lebo sme hovorili o tom čo bude a nie o tom, čo bolo. Riešili sme Shanona, jeho divné správanie a to, aké problémy z toho môžu v Peru prameniť.

„So Scottom sa snažíme, Shanon, ale ani jeden z nás nechce riskovať, že sa niečo fatálne pokazí kvôli tomu, čo je medzi nami." Pokroky vidno, to áno, ale aspoň z mojej strany je tam prítomný aj strach. Možno už ani nie zo samotného Scotta, ale z toho, že boli všetky jeho tvrdenia pravdivé a raz Lucifer zase získa moc nad jeho belasým pohľadom.

„Choď sa zbaliť a priprav aj Huanako. Zajtra o piatej. Buď pripravený, inak ťa sem dotiahnem za uši."

•••••

„Zase sa s ním nedokážeš zniesť?" spýta sa Camila pobavene, keď si sadnem vedľa nej do kokpitu. Je niečo neuveriteľne uvoľňujúce na spôsobe akým riadi lietadlo. Kĺže prstami po kontrolkách a pákach s takou ľahkosťou, akoby šlo len o hru.

„Uhm," prikývnem. „Ale výnimočne s tým druhým."

„So Shanonom?" nadvihne prekvapene obočie a pritom mi kývne na šíry oceán pred nami a na niekoľko kúskov zeminy. Žeby ostrovy v Karibiku?

„Hej," prisvedčím, stále hľadiac na malé kúsky zeme. „Je nervózny ako pes. Stále dupe nohami, pozerá sa na neexistujúce hodinky na svojom zápästí a tvári sa, akoby mal radšej zomrieť než ísť."

S Camilou sme sa dohodli, že tentoraz nás zoberie až do Cusca, pomerne veľkého mesta neďaleko Machu Picchu. Na Ostrove sme strávili čakaním dosť času, ktorý si nemôžeme dovoliť míňať. A dospeli sme aj k tomu, že takto nehrozí, že Shanon zaspätkuje a budeme ho musieť hľadať vo Veľkom jablku. Takto nás aspoň Camila sama predstaví svojmu kamarátovi, ktorý nám bude robiť sprievodcu na Machu Picchu.

„Nevieš prečo?" zaujíma sa Camila so zvrašteným čelom a urobí krátky manéver, pri ktorom stúpneme vyššie a mierne zabočíme.

Pokrútim hlavou: „Nechce nič povedať. Pýtala som sa ho, viem, že sa pýtal aj Scott. Skúšali sme to rôzne. Pýtali sme sa prečo, ako, čím by sme mu dokázali pomôcť. Ale nič, vážne neviem o čo môže ísť."