GAUDIUM

Časť 1

Sedela som v kresle a rozmýšľala nad životom. Život je tak krásny a k tomu aj krátky. Kto by ho plytval na niečo také ako je vymýšľanie latinských názvov chemických prvkov? Asi iba poriadny psychopat. No nič, ja sa ich aj tak musím naučiť. Chytila som do ruky zošit a opakovala si cudzie názvy.

Zrazu som začula klopanie na sklo. Sedela som na terase a popíjala drink, tak som sa vždy najlepšie mohla sústrediť na učenie. Otočila som sa ku veľkým francúzskym oknám a za nim stála vysmiata Ell s podnosom. Kývla som na ňu nech ide za mnou. Lakťom lebo mala plné ruky si otvorila veľké okno a podišla ku mne s podnosom, položila ho na stôl.

"Zlatíčko doniesla som ti nejaké koláčiky, teraz som ich napiekla. Musíš dačo zjesť už tu sedíš vyše troch hodín. Stále ťa trápi chémia?"

Zobrala som si koláčik a huhňavo s plnými ústami som len prikývla.

Pozrela som sa pred seba na oblohu a videla som že pomaly zapadá slnko. Rozhodla som sa že učenia na dnešok stačilo.

"Ell?"

"Áno, zlatko?" Ell sa na mňa usmiala a na tvári sa jej objavili jemné vrásky. Ell otec zamestnáva už 12 rokov ako moju opatrovateľku a keď som vyrástla a vedela som sa o seba postarať, chcel ju vyhodiť a tak som jej vymyslela nový job - pekárka cukroviniek. Ide jej to veľmi dobre, no stále je to aj moja skvelá spoločníčka.

"Tá chémia už mi riadne lezie na nervy.. Nemohla by som ísť na chvíľu do mesta?"

"A keď hovoríš na chvíľu, myslíš na chvíľu či do polnoci?" Ell sa zasmiala.

"Ehm" pozrela som sa do zeme a dúfala som že bude vedieť o čo mi ide.

"Fajn, vzdávam sa, môžeš ísť."

Rozžiarila som sa ako slniečko: "Ty vieš, že ťa zbožňujem, Ell. Si úžasná! A čo naši?"

Ell sa trochu šibalsky zachechtla: "Ed je na schôdzke s producentmi a vieš ako dlho tam bol minule, nie? No skrátka na druhý deň o deviatej ešte nebol doma.. A pokiaľ ide o tvoju mamu, v Diore majú firemnú akciu na počesť práve Pauline, takže tam zostane až do záverečnej čo znamená tak do druhej v noci."

Vrhla som sa jej okolo krku čo zahrnulo všetky slová vďaky a išla som sa do izby pripraviť.

Vbehla som do nej a otvorila skriňu, ktorá bola na celú jednu stenu a vošla som do nej. Z vešiakov vpravo som si vybrala kokteil šaty marhuľovej farby, z políc naľavo zas lakové remienkové topánky s plným podpätkom tej istej farby a na konci šatníka hneď oproti vstupu doň boli doplnky. Vzala som si bielu kabelku s marhuľovou mašličkou vpredu a nejaké biele náušnice. Všetko som to zobrala do izby a položila na moju obrovskú posteľ so závesmi a išla som do kúpeľne ktorá patrila ku izbe. Vošla som do sprchy, dala si krátku sprchu aj s umytím vlasov a znova som z nej vyšla. Vlasy som si vysušila a umyla som si zuby. Vysušené vlasy som si dôkladne vyžehlila a učesala. Pozrela som sa na výsledok. Dokonalé, moje hnedo orieškové vlasy ktoré ku končekom zachádzali do blond boli super rovné. Ideme ďalej. Na tvár som si naniesla make-up a na riasy maskaru a trocha koralových tieňov na viečka.

Umyla som si ruky od všetkého make-upu a vbehla som do izby kde ma už čakali pripravené veci. Vyzliekla som si domáce oblečenie a nahodila šaty, obula topánky a nastokla biele náušnice. Do kabelky som nahádzala všetko potrebné od zlatého iPhonu až po rúž a kartu od domu (áno kartu, ocko kľúče vždy stratí, kartu má bezpečne pri tých kreditných) a vyšla som z izby.

Pomedzi klopot mojich topánok nebolo počuť nič. Zbehla som dolu mramorovými schodmi kde bolo počuť klopot ešte viac a vyšla som postupne z haly kde boli dvere ktoré viedli na schody do garáže.

V garáži mi dosť dlho trvalo kým som si vybrala ktoré auto si zoberiem dnes. Nakoniec som sa rozhodla pre biele lamborghini. Nasadla som a vydala som sa za mojou najlepšou kamarátkou Rose dúfajúc že bude doma a pôjde so mnou von. Ovládačom som otvorila garáž a oslepilo ma zapadajúce slnko, pozrela som na hodiny: 19:02. Fajn, ešte je času dosť, pomyslela som si. Pomaly som vyšla z garáže a zavrela ju. Keď som sa ubezpečila že sa zavrela, dupla som na plyn a už som brázdila cesty New Yorku.

Zastala som pri vile Morganovcov a vybrala si iPhone z kabelky, samozrejme značky Dior. Vytočila som Roseino číslo. 2 krát to píplo, potom to zdvihol mne už známy hlas:

"Prosím? Práve si lakujem nechty, čo chceš zlatko?"

Prevrátila som očami.

"Ahoj sa patrí povedať! A keď vravíš lakujem, myslíš lakujem alebo že ti ich lakuje to chúďa Darla?" spýtala som sa so smiechom v hlase.

"Dobre vieš čo som myslela!" Na chvíľu akoby priložila ruky k telefónu aby som ju nepočula:

"Darla! Vravela som ti že prstenník chcem inej farby! Si úplne dementná?!"

Oči mi zase zaleteli ku stropu auta.

"Nechaj to úbohé stvorene na pokoji, Rose! Veď to môže prelakovať ty bitch!"

Slovo bitch používame s Rose skoro stále a stále sa ním oslovujeme. Akože zo srandy aby nuda nebola.

"Fajn! A čo si vlastne chcela Al?"

"Nevolaj ma Al, dobre vieš že to neznášam! A chcela som sa ťa opýtať či nejdeš vonka, no jak tak počúvam, asi nemáš čas na mňa, musíš komandovať Darlu.."

"Al, no tak. Rada s tebou pôjdem, len chvíľu počkaj, ok? Nechám si zaschnúť nechty a oblečiem sa. Pa"

Ani nečakala na odpoveď a zrušila ma.

No fajn, pomyslela som si, tak si počkáme.

A nečakala som chvíľu ako mi Rose povedala, ale dobrú trištvrte hodinu! Keď konečne Rose nasadla do môjho auta, mohli sme sa vydať napospas nočnému životu. New York City Night Life*.