Netušila som a nikdy by som nepovedala, že aj ticho môže mať toľko podôb. Že ticho nie je len počas zimných pokojných nocí, kedy naše maličké dušičky odpočívajú pod spárom teplej, voňavej periny, či na holej lúke, ktorá doposiaľ kŕmila ľudí len pohľadom na ňu - na jej pokoj a blaženosť tichosti, ktorá ju plnila- , ale svoje miesto dokáže nájsť aj vtedy, keď sú naše uši preplnené hlukom.
Hlukom, takým všedným, že silnejší zvuk vydávajú aj naše vlastné myšlienky v hlave samotného bludu.
YOU ARE READING
Deň, kedy Boh spustil svoje srdce na zem ✓
Short StoryTicho je bránou do nebies, odkiaľ vychádzajú slová nepochopiteľné a nezrelé pre zem. Hovorí viac, než bezduché slová hriešnikov, ktorí neviditeľné signály vedúce k pokoju a pokore neúprosne zatieňujú. A niekedy stačí ticho stáť v rušnom daždi, zrane...
