SOULMATE LOVE

III.

Tessa

Začala som pomaly otvárať dvere. Jeho slová ma zaskočili. Videl ma prvýkrát a rozprával akoby sme boli zamilovaný, pohádaný pár, ktorý sa chce udobriť. Keď som otvorila dvere, zostal stáť na mieste, ani sa nepohol a pozeral na mňa. Stála som vo dverách takže nemohol vojsť.
,, Môžem vojsť? "
,, A prečo by som ťa ako mala pustiť?"
,, Lebo chcem vedieť prečo moja spriaznená duša plače. "
,, To prečo plačem ťa nemusí zaujímať. A prečo si myslíš že som ti uverila tie reči o spriaznenej duši." Dobre čítala som veľa kníh o vlkolakoch a o tom že majú spriaznené duše ale vždy tá spriaznená duša bola tiež vlkolak a to ja nie som.
,, To že mi neveríš ma dosť zraňuje. Ale keď mi neveríš ako si vysvetlíš ten pocit, ktorý si cítila keď si ma prvýkrát videla." Chcela som niečo odvrknúť ale zostala som ticho. Mal pravdu. Keď som ho uvidela cítila som k nemu silnú príťažlivosť a nevedela som si to vysvetliť. Napokon som odstúpila od dverí aby mohol vojsť. 

Keď som ten domček našla pred asi štyrmi rokmi tak bol skoro úplne zariadený. Bola tam menšia pohovka regály z knihami, skrinky, dokonca aj koberec a záclony na oknách. Keď som ho objavila zistila som že tam nikto nechodí a tak som si tam priniesla vlastné knihy, plátna a farby keď som ešte maľovala a trávila som tam každú voľnú chvíľu. Za tie roky, keďže som prestala maľovať, tak tu boli iba namaľované obrazy. Aj keď stále som kreslila obyčajnou ceruzkou ale už to nebolo také ako keď som mohla ťahať štetec po plátne. Potom som namiesto maľovania začala čítať a tak tu mám strašne veľa kníh. Raz som mala dokonca také obdobie že som písala básne ale keď som si ich prečítala po určitom čase zistila som že asi nie sú až také dobré ako som si myslela. Bolo mi ľúto vyhodiť to tak som si ich uložila do jednej zo skriniek, ktoré tu boli. Aj tak o tom domčeku nikto nevedel iba ja a Ester.

Keď vošiel dnu zavrela som za ním dvere a šla sa posadiť na pohovku. On najskôr iba ticho stál a obzeral sa po izbe. Potom prešiel k pohovke a sadol si vedľa mňa. Opäť sa chcel dotknúť môjho líca ale bolo to akoby narazil na neviditeľnú bariéru. Frustrovane si vzdychol a odtiahol sa.
,,Povieš mi už prečo si plakala? Will hovoril že si plakala už keď ťa včera našiel. Povieš mi čo sa stalo?" Nebola som si istá či mu to mám povedať veď predsa len vôbec ho nepoznám. Nemusím mu predsa povedať aj o rodičoch poviem mu iba o tom že má vyľakal keď začal rozprávať o tých spriaznených dušiach čo je aj pravda.
,,To kôli tomu že som sa zľakla. Veľmi rýchlo si na mňa vyvalil to že som tvoja spriaznená duša a že mám s tebou odísť a potom si rozprával niečo o bozkávaní a proste bolo toho na mňa veľa. Vôbec ťa nepoznám a je to všetko také divné. " Wow takýto monológ som nečakala.
,, Povedal som že odídeme keď budeš pripravená a keďže ma odmietaš tak bozkávať sa budeme až keď to povolíš ty." povedal smutne. Viem že ho asi raním tým že sa ma nemôže dotknúť ale čo mám robiť veď ho vôbec nepoznám.
,, Nebudem na teba tlačiť viem, že toto je všetko pre teba nové keďže si vyrastala vo svete ľudí. Dám ti čas spracovať to." Po týchto slovách som bola kľudnejšia. Bola som rada že ma nezačne hneď ťahať do jeho svorky lebo vo všetkých knihách čo som čítala to tak bolo.
,, A povieš mi prečo si plakala včera? Lebo to určite nebolo kôli tomuto."
,, To ťa nemusí zaujímať. " A práve sa stalo presne to čo som nechcela aby sa stalo. Nechcela som mu rozprávať o mojich problémoch myslím, že na to bolo ešte príliš skoro.
,, Tak prepáč. Ale raz mi to povieš....... Čo by si teraz povedala na obed. Vieš aby sme sa viac spoznali."
,, Tak fajn nemôže to byť až také zlé." Obed by bol v pohode. Ako povedal aspoň sa viac spoznáme. A predsa len od včera, ako som sa pohádala s rodičmi pri večeri, som nejedla.
,, A nebude ti vadiť ak s nami budú jest aj moji bratia? "
,, Nie aspoň spoznám aj ich. Veď ani nepoznám ich mená. "
,, Fajn tak poď predstavím ti ich. Á nebude ti vadiť ak by so ta chytil za ruku? "
" Prečo? "
,, Lebo ma dosť frustruje že sa ťa nemôžem dotknúť. Vieš u nás vlkov je to normálne ale ako vidím tak u ľudí nie. A keď už ťa nemôžem objať tak prosím aspoň za ruku mi dovoľ držať ťa." Toto ma trochu ranilo že mu spôsobuje takú bolesť ale tak keď len držať za ruku to by mohlo byť v pohode.
,, Tak fajn." Podala som mu ruku a pri dotyku som pocítila zvláštnu elektrinu. Uvažovala som či to tak aj on cítil ale nepýtala so sa. Ruka v ruke som s ním vyšla s domčeka.

Love Miškiss