SOULMATE LOVE

IV.

Keď sme vyšli von jeho dvaja bratia sedeli pod domčekom ale tretieho som nevidela. Erik sa pozrel smerom do lesa a za chvíľu prišiel aj jeho tretí brat, potom sa Erik postavil k svojim bratom a povedal:
,,Tak čo keby sme začali od začiatku. Ja sa volám Erik Redmark, moji bratia: Willama už poznáš a toto je Jonathan, a Christopher. Bol by som rád keby si nám aj ty prezradila svoje meno."
Keď som tak pred nimi všimla som si ako sa podobajú. Všetci štyria boli vysoký, svalnatý a na prvý pohľad vyzerali ako vystrihnutý z modelingového časopisu mali ostré črty tváre a plné pery. Všetci boli jednoducho oblečení. Mali kraťasy a jednofarebné tričká. Erik mal čierne vlasy a modré oči ako oceán bola to tá najkrajšia modrá akú som videla. Jonathan a Christopher mali tmavošedé vlasy, zelené oči a vizerali ako dvojičky. Na to sa musím ešte spýtať. William mal bledošedé vlasy a bledomodré oči.
,, Volám sa Theresa Roselight. Ale môžete ma volať Tessa...... Mám otázku.... Ste vy dvaja dvojičky? " ukázala som na Jonathana a Christopher. Ale vážne som si nezapamätala ktorý je ktorý.
,, Áno. Je to fakt super a hlavne keď sme boli menší. Erik a Will si nás často mýlili a bola to fakt sranda." Povedal jeden z nich myslím že to bol Jonathan.... alebo Christopher... ja vážne neviem.
„ Pff.... Nebolo to až taká sranda." Odfrkol ten druhý. A v tú chvíľu som si uvedomila že som vlastne hladná.
„ Inaak .... Kedy pôjdeme na ten obed?"
,, Na aký obed? "spýtal sa Will.
,, No je dosť počuť že je hladná. A ja ju hladnú nenechám. Takže som ju pozval na obed." Dosť ma prekvapilo ako sa stará aj keď ma vôbec nepozná.
„TY. SI. JU. POZVAL. NA. OBED?! Veď mi nemáme nič na jedenie!! To si myslíš že akože teraz pôjdeme loviť?!"
„NIE! Nikto nebude nič loviť!"
„Tak prečo si ju pozval na obed?! Nič proti tebe Tessa." Ešte chvíľu sa tam hádali a potom som sa do hádky pripojila.
„ Kľud, chalani nehádajte sa, pôjdeme do McDonaldu a ja to zaplatím." Keď som to povedala všetci stíchli.
„ Čo je to McDonald?" Nechápavo sa spýtal Will. Wow tak toto je vážne. Oni nevedia čo je McDonald? To akože nikdy neboli medzi ľuďmi alebo čo?
,, McDonald je fastfood.." všetci sa na mňa pozerali akoby som rozprávala po taliansky. ,,Je to reštaurácia.." fajn stále nič. ,, Proste sa tam ideme najesť." Otočila som sa a smerovala som von z lesa. Po chvíli za mnou pribehol Erik.
,, Vieš ale my sme tam nikdy neboli a nevieme čo máme robiť?" Vyzeral vážne zlato keď bol nervózny.
,, To je v pohode vy mi len poviete čo chcete jesť a pôjdete si sadnúť k voľnému stolu."
,, Aha tak fajn. Vieš my veľmi nechodíme medzi ľudí a väčšinou chodíme iba do malých dedín v nijakom veľkom meste sme ešte neboli." Wow toto ma dosť prekvapilo aj keď asi sa to dá čakať keďže sú to vlkolaci.
,, To ste nikdy neboli v meste?"
,, Nie. Radi trávime čas v lese. Je tu čistejší vzduch ako v meste a nemáme potrebu tam chodiť všetko čo potrebujeme je tu v lese." Po tomto sa naša konverzácia skončila. Ako sme kráčali, som si spomenula že keď som včera odchádzala z domu nič som si nezobrala. Dúfala som že rodičia nebudú doma.     Chalanom som povedala že si potrebujem ísť po nejaké veci domov.

Keď som prišla pred dom na chvíľu som sa zastavila. Stále som nemohla zabudnúť na to čo sa tam odohralo. Videla som ako sa má chce Erik niečo spýtať a tak som sa radšej pohla a začala kráčať k domu. Otvorila som dvere a vošla do domu. Zastavila som sa na chodbe a poprosila som chalanov aby ma počkali vonku. Rodičia neboli doma čo bolo super. Rozbehla som sa do mojej izby. Najskôr som sa musela prezliecť, keďže som mala stále na sebe to v čom som včera večer odišla. Zo skrine som vybrala obyčajné jeansy, k tomu som si obliekla biely top s nápisom SHUT UP a na to som si obliekla ešte šedý rozopnutý sveter. Keď som bola oblečená spod postele som som vybrala veľkú cestovnú tašku a začala sa baliť. Zo skrine som povyberala oblečenie potom som si zobrala aj nejaké knihy a potom som začala baliť fotky. A presne to bol ten moment keď som sa  rozplakala. Keď som videla tie fotky spomenula som si na všetky tie spomienky.
Zrazu som začula ako niekto kráča hore po schodoch. Dreve od mojej izby sa rozleteli a dnu vošiel Erik.
,,Chcela som aby si počkal vonku."
,,Ja viem ale počul som že plačeš......Myslel som, že sa ti niečo stalo..." Utrela som si slzy a povedala: ,, Nie som v pohode." Keď som to dopovedala nevyzeral, že by ho to upokojilo. Začal sa rozhliadať po mojej izbe. Od postele prešiel k oknu a späť. Uvidel že sa balím a začal sa má vypytovať otázky.
,, Čo to robíš? Prečo si balíš veci? To že somnou musíš odísť neznamená že musíš ísť hneď. Ja počkám nato kým budeš pripravená."
,, Ja s tebou ešte nikam neodchádzam. Len si balím veci lebo odchádzam z domu. Všetko si to zoberiem do toho domčeka na strome a tam budem dočasne bývať kým ako hovoríš ,,nebudem pripravená" s tebou odísť."
,,Ale prečo chceš odísť z domu? A čo tvoji rodičia?" Myslím že ešte stále som mu neverila natoľko aby som mu o tom povedala.
,, Nerieš to proste odchádzam a bodka."
,,Nechceš sa o tom porozprávať?"
,,Nie." Zobrala som tašku do ktorej som sa pobalila, zašla som ešte do kúpeľne pre kozmetiku a potom som vyšla z izby. Zišla som dolu schodmi a Erik ma nasledoval. Vošla som do kuchyne a zo skrinky som vybrala obálku, v ktorej rodičia vždy mali odložené peniaze. Väčšinou tam mali tak okolo tisícky a bolo tomu tak aj teraz. Bolo tam 1100€. Zobrala som si 600€ a obálku späť vložila do skrinky. Ako som sa otočila stretla som sa s modrými očami. Erik stál rovno predomnou. Stále sa mi pozeral do očí a neprerušoval nás očný kontakt. Nemohla som od neho odtrhnúť oči. A potom sa má spýtal:
,, Prečo chceš odísť z domu?"
,,O to sa nemusíš zaujímať."Dávalo mi dosť zabrať aby som sa sústredila na to čo hovorím. Jediné čo ma teraz zaujímalo boli jeho oči.
,, Práveže musím. Si moja spriaznená duša a momentálne jediné čo ma zaujíma je tvoje šťastie. A ja vidím že ťa niečo trápi."
,, Tak sa o to nezaujímaj."
,,Ale..."
,, Poviem ti to keď budem pripravená o tom hovoriť. Ale teraz odchádzam." Otočila som sa a vyšla som von keď čakali jeho bratia. Rozbehla som sa späť do lesa keď zrazu za mnou zakričal William.
,, Počkaj Tessa kam ideš? Čo sa stalo?"
,, Nič len si idem zaniesť veci do domčeka na strome." Zrazu sa pri mne objavil Erik a vzal tašku z mojich rúk. Už som chcela namietať ale predbehol ma.
,, John to zanesie a my pôjdeme do toho McDonaldu či čo. John potom za nami príde."
,, Nie to netreba JA si to zanesiem."
,, A JA počujem že si hladná. Takže John to zanesie a mi ideme." Fajn takže som prehrala. Erik podal tašku Johnovi a on sa rozbehol do lesa. My ostatní sme sa vybrali po chodníku do mesta. Keď sme boli asi v polke cesty dobehol nás John. Ďalej sme už išli všetci spolu. Keď sme prišli pred McDonald William s úžasom povedal: „ Toto je ten McDonald?"
„ Ano" Willova reakcie ma dosť pobavila.
Keď sme vošli do McDonaldu povedala som chalanom aby si išli sadnúť a spýtala som sa ich čo si dajú. Prišla som k pultu objednala som a následne aj zaplatila. Čašníčka mi podala jedlo a ja som si šla sadnúť k chalanom.
Zrazu som si všimla ako sa nejaká skupinka dievčat pozerá naším smerom a chichoce sa. V tom som si uvedomila že sa pozerajú práve na chalanov. Dve z nich sa postavili a približovali sa k nám. Keďže sme mali vedľa seba voľné miesta spýtali sa či si môžu prisadnúť. Videla som že William už išiel povedať áno lenže vtom mu do reči skočil myslím že Chris, ktorý to hneď zamietol. Obidve dievčatá sa smutne otočili a pomaly odišli.
,, Prečo si ich odohnal veď boli milé."
,, A počúval si aj to o čom sa rozprávali pred tým ako sem prišli?"
,,Ani veľmi nie."
„ No tak tu je dôvod prečo som ich odohnal. Keby si ich počúval tak by si zistil že jediná vec, o ktorej sa rozprávali bolo to, s ktorým z nás by sa skôr vyspali." Po tejto vete už všetci boli ticho. Keď sme dojedli navrhla som aby sme sa šli prejsť do parku. Všetci súhlasili a keďže bolo krásne slnečné poobedie tak to bolo ako stvorené na prechádzku.

Rozprávali sme sa, naháňali a bláznili. V tom mi zazvonil telofón. Všimla som si že som mala už nejaké zameškané hovory od otca a mami ale asi zistili že keď som odchádzala nechala som si mobil doma tak to vzdali. No teraz mi volala Ester. Nevedela som či to mám zdvihnúť alebo nie. Erik si všimol ako váham a spýtal sa ma:,, Deje sa niečo? "
,, Ale nie všetko v pohode. Len mi volá kamarátka a neviem či to mám zdvihnúť alebo nie. Ale asi to radšej zdvihnem lebo potom sa bude obávať." Hneď ako som odpovedala som zdvihla telefón. Ester na mňa hneď v valila otázky typu Kde si dnes bola? Prečo si nebola v škole? A tak ďalej. Všetko som to zahovorila. Ešte som jej nechcela povedať pravdu. Potom sme sa ďalej rozprávali. Popísala mi do detailov jej rande s Alexom a to aké to bolo úžasné. Telefonovali sme spolu asi hodinu a keď sme dotelefonovali videla som že sa začína stmievať a tak som povedala chalanom že by sme sa už mohli aj vrátiť späť a oni súhlasili. Poprosila som Erika či by sme nemohli ísť inou cestou ako okolo domu mojich nevlastných rodičov, to že sú moji nevlastný rodičia som mu samozrejme nepovedala. Erik mi v parku rozprával že ten les veľmi dobre pozná a tak súhlasil a nepýtal sa ďalšie otázky. Keď sme prišli k domčeku začala som šplhať hore rebríkom no zastavila som sa keď som zistila že Erik ide za mnou.
,, Kam ideš? "
,, S tebou hore. ''
,, No to teda nie."
,, Prečo? "
,, Lebo ťa vôbec nepoznám."
,, Ale poznáš. Vieš že sa volám Erik Redmark mám troch bratov a som tvoja spriaznená duša. To ti musí stačiť na to aby som mohol s tebou späť v jednej izbe. " Chvíľu som premýšľala ale potom som usúdila že asi by som aj tak prehrala.
,, No tak fajn. " Toto bude asi zaujímavá noc.

Každý vote a komentár poteší.

Love Miškiss