SOULMATE LOVE

X.

S Erikom A Chrisom sme spolu kráčali po lesnom chodníčku. Kde tu bolo počuť spev vtákov a občas aj prasknutie konárika. Išli sme v tichosti. Rozmýšľala som či už mám Erikovi povedať o tom divnom hlase v mojej hlave. Veď čo keď si bude myslieť že som blázon. Normálny ľudia hlasy v hlave nemávajú. Na druhú stranu treba zobrať do úvahy že Erik si myslí že som vlk. A čo ja viem možno vlci v hlave hlasy mávajú. Lenže mne sa veľmi nechce tomu veriť že by som bola vlk. Veď to by sa muselo nejako prejavovať nie? Určite nemôžem byť vlk.
Čo keby si konečne prestala rozmýšľať nad hovadinami a spýtala sa na to? Som si istá že nám odpovie na všetky otázky. I keď som ti povedala že som tvoj vnútorný vlk ale ty ma zjavne nepočúvaš.
Prečo je to tu zas už som si myslela že sa to nebude opakovať.
Nuž smola ja tu budem už stále.
Fajn, tak toto je vážne divné. Je to akoby vo mne žil niekto iný ale nie je to nikto iný ale ja. Asi sa vážne na to spýtam Erika.
,, Erik?"
,, Hmm?"
,, Ja len že chcela som sa opýtať... vieš je to vlastne trochu divná otázka.... a prosím nemysli si že som blázon... "
,, Čo sa deje?" videla som ako sa na mňa pozerá. V jeho očiach bolo vidieť zvedavosť ale aj strach. Teraz som si už nebola taká istá či mu to mám povedať.
,, To je jedno nechaj to tak." Pane bože veď čo by si pomyslel. To by som mu len tak povedala hej Erik mám take divné hlasy v hlave ale inak je všetko v pohode. Preto som radšej vykročila aby som sa mu nemusela pozerať do očí. Erik ma však chytil za zápästie a ja som sykla pretože ma znova zabolelo. Erik sa zľakol akoby mi on sám ublížil ibaže on mi tú ruku nestlačil príliš silno.
,, Čo máš s rukou?"
,, To nič nie je."
,, Ako to že nič nie je veď ťa to bolí. Ukáž mi to! Kto ti to urobil? Bolí ťa to moc?" Už som videla že začína panikáriť. Keď si prezrel moju ruku a zbadal modriny na zápästiach tak úplne zbledol. Všimla som si že sa snaží potlačiť hnev aby úplne nevybuchol ale bolo na ňom vidieť aj strach. Strach o mňa.
,,Erik prosím kľud nič to nie je bolí to len keď sa toho dotknem."
,, Kto ti to urobil a prečo si mi to nepovedala?"
,, To vtedy keď nás naháňal ten muž tak ma chytil a chcel ma niekam zobrať ale ja som sa mu mykala a tak mi silno stlačil zápästie. To je všetko."
,,Ale prečo si mi to nepovedala? Hneď ako sa vrátime do ich svorky pôjdeš s tým k lekárovi! Čo keď to máš zlomené? Načo si myslela?" Tak týmto ma vážne nahneval prečo po mne kričí nie je moja vina že mi ten muž ublížil. Vlastne je to jeho vina lebo kvôli nemu a jeho bratom po mne ten muž išiel a on sa tu na mňa ešte bude rozkrikovať.
,, V prvom rade som si nemyslela že budeš na mňa kričať." Teraz zostal úplne zaskočený. Asi si uvedomil čo spravil. Ja som nečakala na jeho reakciu a otočila som sa aby som mohla pokračovať v ceste. Po pár krokoch ma opäť zastavil Erik. Tento krát ma však nechytil za zápästie ale za rameno.
,,Ja ... Prepáč. Nechcel som na teba kričať iba ma veľmi nehnevalo že si mi to nepovedala a nemohol som ti pomôcť. A henten má jediné šťastie že je už mŕtvy inak by som ho zabil ja."
,, Ospravedlnenie sa prijíma."
Po tomto sme všetci traja kráčali v tichosti. Zdalo sa že Chris sa tvári že nás nepočuje. Popravde ja som aj zabudla že vedľa nás kráča. Chris sa úplne líši od svojich bratov. Tým však nemyslím vzhľad pretože výzorom sa všetci veľmi podobajú. Silný, mužný, príťažlivý akoby každý vlkodlak vyzeral ako vystrihnutý z časopisu. Chris sa však odlišoval povahou. Narozdiel od Johna a Willa, ktorý stále vtipkovali smiali sa a zabávali Chris bol skôr utiahnutý a blúdiaci vo svojich myšlienkach. Aj keď očividne Erik bol najstarší a tak sa o nich staral a ochraňoval ich Chris mu v tom vypomáhal aj keď v tichosti. Vždy sleduje okolie a je v strehu ak by chcel niekto zaútočiť. Som si istá že aj napriek tomu že toho veľa nenahovorí svojich bratov má veľmi rád. 
Keď sme konečne prišli do domčeka Erik a ja sme vyšli hore a Chris nás zospodu strážil. Ja som si vzala svoj pobalený ruksak a ešte som si brala posledné veci ktoré boli v tom domčeku a nechcela som ich stratiť. Väčšinou to boli fotky a kresby na ktoré keď som sa pozrela vynorili sa mi spomienky z detstva. Erik len stál vedľa dverí a čakal kým si vezmem potrebné veci. Keď som zatvárala ruksak Erik prvý krát prehovoril po našej hádke.
,, Na čo si sa chcela vtedy opýtať. Mne to môžeš povedať. Chcem vedieť ak ťa niečo trápi." A je to tu. Myslela som že sa na to zabudne. Ale možno bude aj lepšie keď mu o tom poviem.
,, No vieš ono sa to trochu ťažšie vysvetľuje. Občas mám v hlave taký divný hlas s ktorým sa dá rozprávať. Ona hovorila že je môj vnútorný vlk alebo také niečo a ja som z toho úplne zmätená pretože je to veľmi divné. A prosím nemysli si že som blázon alebo také niečo, doteraz som ten hlas v hlave nemávala." Páni tak teraz som musela znieť ako totálny blázon. Erik sa len zasmial. Čo je na tom také smiešne? Ak som vážne blázon tak to vôbec nie je smiešne.
,, Tessa ty nie si blázon. Ten hlas v tvojej hlave je tvoj vlk. Mám ho aj ja, aj Chris, aj každý iný vlkodlak. On nám pomáha. Vlastne už bolo načase. " On sa stále chechtá a ja tomu stále nerozumiem. Už ma to začína štvať.
,, A to ako myslíš?"
,, No keďže si moja spriaznená duša tak z určitej časti musíš byť aj vlk. A tvoj vlk sa doteraz neprejavoval ale keď si stretla svoju spriaznenú dušu, čo som ja, tak sa začína prejavovať. Môžeš sa s ním rozprávať o hocičom a keď budeš v nejakej nebezpečnej situácii on ti pomôže." To si snáď robí srandu.
,, Počkať to mi chceš povedať že sa mením na vlka?"
,, To neviem presne je tu možnosť že sa premeníš ale je tu aj možnosť že jediná zmena bude to že budeš mať vnútorného vlka je to rôzne." Toto sa mi snáď sníva. On ani nevie presne čo sa so mnou bude diať? To sa môžem hocikedy premeniť na vlka ale aj nemusím? Veď to je šialené. Panebože kam som sa to dostala? Môžem sa hocikedy premeniť na krvilačnú beštiu a Erik sa správa akoby sa nič nedialo.
Prestaň hysterčiť ak by sa niečo dialo ja ti to poviem a Erik by nám určite pomohol. Vieš aký by to bol príjemný pocit prebehnúť sa po lese, zaboriť labky do hliny alebo si uloviť srnku?
Ja žiadnu srnku loviť nebudem. Prečo sa do toho pletieš. Ja sa nechcem zmeniť na vlka.
Vyzerá to tak že Erik si konečne všimol paniku v mojich očiach.
,, Tess vôbec sa nemusíš báť väčšina polovičných či štvrtinových vlkov sa nikdy nepremení ale občas sa stane že sa môžu premeniť. Pokoj, ak sa bude niečo diať ja ti pomôžem. Vždy tu budem pre teba rozumieš?" Vážne dúfam že má pravdu a ja sa nebudem meniť . Ale toto bolo prvý krát čo ma oslovil Tess. Tess mi naposledy povedala mama keď som mala asi tri a pamätám si to veľmi matne. Nikto ma tak nevolá. Ale páči sa mi to.
,, Fajn." Erik prišiel bližšie ku mne a objal ma. Najskôr som zamrzla ale potom som ho objala späť. Jeho objatie ma zázračné upokojovalo. Erik sa odomňa dotiahol ale stále ma držal za ruku.
,, Poď mali by sme sa vrátiť. Bude to bezpečnejšie." Vyšli sme z domčeka. Chris stále čakal pod stromom a my s Erikom sme zišli po rebríku a vydali sme sa späť do svorky.

Hneď ako sme prišli do svorky Erik v závese so mnou bežal za Alexom. Chris sa medzitým od nás odpojil. Erik sa v rýchlosti spýtal Alexa kde majú doktora. Alex mu ešte ani neodpovedal vetu a on sa už rozbehol smerom akým mu povedal Alex. Išli sme rôznymi chodbami až sme prišli do jednej kde boli veľké dvojkrídlové dvere ktoré Erik s ľahkosťou otvoril a rútil sa dnu aj so mnou. Miestnosť do ktorej sme vošli bola priestranná. Nachádzalo sa tu viac postelí pobehovali tu sestričky a doktori. Erik zastavil jedného doktora a povedal mu aby ma vyšetril.
Sedeli sme tu už asi pol hodinu keď z dvier vykukla doktorova hlava. Prišiel k nám a stále pozeral do papierov.
,, Slečna podľa snímkov máte pravé zápästie puknuté a ľavé bolo iba príliš silno stlačené takže to nebudeme musieť ošetriť. To pravé vám budem musieť zafixovať aby sa vám dobre zrástla kosť. Ale inak budete v poriadku." Už ako to ten doktor hovoril som videla že Erik sa len tak tak drží aby nevybuchol. Vyzerá to tak že ho tá správa nepotešila. Ja som išla s doktorom aby mi obviazal zápästie a Erik išiel za mnou. Natrel mi ho nejakou masťou a obviazal to druhé iba natrel. S Erikom sme vyšli z tej ošetrovne a Erik sa vybral cestou nevedno kam. Po chvíli sme sa ocitli vo veľkej hale plnej stolov a stoličiek. Na niektorých sedeli ľudia a jedli. Erik šiel vpred a ja som si až neskôr všimla že pri jednom stole sedia Erikovi bratia. Vlastne pri nich sedela aj Ester s Alexom a Alexova sestra Elizabeth. Hneď sme si k nim prisadli a priniesli nám jedlo. Bolo to ako v nejakej reštaurácii alebo školskej jedalni. V tichosti som začala jesť. Will si všimol moje obviazané zápästie a hneď sa začal vypytovať.
,, Tessa čo sa ti stalo?"
,, To nič nie je len mám puknutú kosť tak mi to doktor obviazal. Keď nás naháňali tí vlci tak ma jeden začal ťahať zo sebou ale ja som sa mu mykala tak mi príliš silno stlačil zápästia." Will to potom nechal tak a Erik ma chytil za ruku ktorú som nemala obviazanu a pozrel sa mi do očí. Videla som tam hnev no i smútok a bolesť. Akoby ho trápilo že mi ten človek ublížil.
Po večeri nám Alex išiel ukázať izby v ktorých budeme spať. Išli s nami aj John a Chris, Will sa opäť niekam vyparil. Najskôr ukázal izby im a potom ukázal na jednu izbu s väčšou postelou ako mali tie dve pred tým.
,,Tak toto je vaša izba." Počkať ako to myslí naša.
,, My máme mať izbu spolu?"
,, No .... áno máme len tri hosťovské. A aj tak sa mi nepáči ze William spí v jednej izbe a mojou sestrou ale keďže sú spriaznené duše nemôžem mu to zakázať." Aha super tak to je vážne skvelé. Alex nám poprial dobrú noc a potom sa otočil a odišiel. Erik potichu zavrel dvere na izbe a zostali sme samy. Neviem prečo ale celé telo sa mi naplnilo nervozitou. Erik si v kľude vyzliekol tričko a zostal iba v kraťasoch. Musím povedať že mi skoro slinka vybehla. Jeho ramená boli silné a mužné bol mierne opálený a mal vypracovanú hruď. Keď si dával dole tričko mohla som si všimnúť ako sa mu pohli svaly na chrbte. Erik si všimol moje pohľady a iba sa uchechtol. Ľahol si na posteľ a založil si ruky za hlavu.
,, Ideš si ľahnúť ? "

Ahojte,
Konečne je tu nová kapitola. Poteší ma každý 💬 a ⭐.

Love Miškiss ♥️