XI.

332 17 8
                                    

Stála som na mieste bez pohybu. Nevedela som čo mám robiť. Nikdy som nemala chlapca a tá minulá noc sa nepočíta. To bolo niečo iné. On bol oblečený a iba sme ležali. Ale čo ak bude chcieť niečo viac. Ja na to nie som pripravená.
Prečo stále panikáriš? Je to naša spriaznená duša nikdy by nám neublížil.
Prečo sa ty musíš stále ozývať? Akoby som toho nemala dosť ešte mám aj hlas v hlave.
Erik sa na mňa stále pozeral a čakal čo urobím.
,, Myslím, že pôjdem najskôr do kúpeľne." Erik na to nič nepovedal. Keď som vošla do kúpeľne zahľadela som sa na svoj odraz v zrkadle a spýtala sa samej seba
,, Čo mám pre boha teraz robiť?" Fajn musím sa ukľudniť. Veď sa vlastne nič nedeje však? Dám si sprchu a všetko bude ok.
Vyzliekla som si svoje veci a vošla som do sprchy. Teplá voda uvoľnila všetky moje stuhnuté svaly a odplavila nervozitu z môjho tela. Vyšla som zo sprchového kúta a vzala si jeden uterák z vešiaku. Vtom som si spomenula že som svoje veci nechala v ošetrovni. Fuck. Čo teraz? Obmotala som okolo seba uterák a otvorila som dvere od kúpeľne. Erik stále ležal na posteli. Keď si všimol že som vošla do izby prezrel si ma od hlavy po päty a v jeho očiach som zazrela niečo čo som nevedela identifikovať a to ma desilo. Nebol to pohľad akým sa chlapec pozerá na dievča do ktorého je zaľúbený. Avšak nebol to ani ten pohľad 'jediné čo má zaujíma je sex'. Bolo to niečo čo nedokážem vysvetliť. Nikdy som taký pohľad nevidela. Dokonca ani vo filmoch sa dvaja zaľúbený na seba takto nepozerali. Po chvíli ten jeho pohľad zmizol.
,, John ti priniesol veci z ošetrovne. Sú tam vedľa skrine." Keď Erik túto vetu povedal v duchu som ďakovala Johnovy že mi tie veci priniesol inak by som nevedela čo mám robiť. Budem sa mu za to musieť neskôr poďakovať. Rýchlo som sa rozbehla k svojmu batohu a vybrala si veci na spanie. Opäť som vošla do kúpeľne kde som sa prezliekla. Už oblečená v šortkách a tielku som sa vrátila do izby. Erik sa hrabal v skrini.
,, Pôjdem sa osprchovať a prídem naspäť. Mali by sme sa poriadne vyspať." Erik ma chytil za ruku a pohladkal mi hánky. Pozeral sa mi do očí a jeho tvár sa začala približovať a ja som začala panikáriť. Cítila som ako mi srdce udiera o hrudný kôš. Erik očividne spozoroval moju paniku pretože sa so sklamaním odtiahol, pustil moju ruku a zavrel za sebou dvere od kúpeľne. Ja som si s úľavou vydýchla a podišla som bližšie k posteli. Ľahla som si na posteľ a prikryla sa. Z kúpeľne vyšiel Erik a ľahol si vedľa mňa. Moje srdce sa opäť šialene rozbúchalo. Erik sa otočil smerom ku mne a prehodil si ruku cez moje brucho. Ja som od šoku zostala nehybne ležať.
,, Mm Erik mohol by si dať tú ruku dole?" Erik sa na mňa nechápavo pozrel. Prečo na mňa tak nechápavo hľadí. Veď nehovorím po francúzsky.
,, Prečo?" Vážne sa ma pýta prečo? Veď sme sa teraz spoznali čo odomňa akože očakáva že sa s ním hneď vyspím? Už to že ležíme v jednej posteli aj o je dosť.
,, Včera ti nevadilo keď som ťa v spánku objímal."
,, Lenže ja som nevedela že to robíš. Ja som ti dovolila držať ma za ruku. A okrem toho si mi nepovedal že keď už ti to raz povolím tak to nepôjde zrušiť." Pane bože. Nikdy som nespala s chalanom na jednej posteli  on si teraz akože myslí že po druhej noci sa tu s ním budem objímať ako keby sme boli nejaký zaľúbený pár.
Prečo si na neho hneď taká hnusná veď ťa chcel len objať. Na tom nič nieje. On sa len snaží a ty ho stále posielaš preč.
No super ešte aj ty sa ozývaj. Ľudský svet a ten váš fungujú inak tak už si to uvedom. Prečo sa s tebou zase vlastne rozprávam. Buď teraz ticho.
Erik ma stále držal ako keby nepochopil čo som povedala. To ako vážne? Na posteli som sa posunula úplne na kraj a Erikova ruka ma teraz neobjímala. Mal ju iba položenú na mojom bruchu. Chytila som jeho ruku a položila ju vedľa seba na vankúš. Erik sa na mňa smutne pozrel.
,, Prečo sa na mňa tak pozeráš? Nepomôže ti to." Nemyslela som si že aj vlkolak vie dať puppy face.  
,, Prosím dovoľ mi aspoň držať ťa za ruku. Už ma dosť frustruje že ťa nemôžem pobozkať. Prosím prosím dovoľ mi to." Držanie za ruku nemusí byť ešte až také zle. Chytila som jeho ruku a jemne ju stlačila.
,, Fajn." Erik sa trochu upokojil a prikryl nás prikrývkou. Zhasol svetlo a mi sme si mohli konečne pospať po tomto únavnom dni. 

Ráno   

Zobudila som sa na to že je mi teplo. Keď som otvorila oči zistila som dve veci. Prvá bola že ležím v strede postele a druhá že Erikove ruky sú omotané okolo mojho tela a jeho hlava bola na mojom krku kde som cítila ako mi dýcha na krk. Erik si pokojne spal a akonáhle som sa chcela postaviť z postele jeho ruky sa okolo mňa utiahli ešte viac. Pokúsila som sa Erika jemne zobudiť aby ma pustil ale nič to s ním nerobilo.  Tak som s ním potriasla silnejšie a on zrazu vyletel do sedu, mňa stiahol za seba a obzeral sa okolo seba. Keď očividne zistil že sme v izbe samy pozrel sa na mňa a celú si ma prehliadol.
,,Si v poriadku?" 
,, Áno nič mi nie je." Wow to som nečakala ale veď nevadí. Na tom nie je nič divné však? ,,Mohol by si ma prosím pustiť?Chcela by som ísť do kúpeľne." 
,, Áno jasné prepáč." Erik ma pustil, zišiel z postele a prešiel ku skrini z ktorej vybral oblečenie. Ja som zatiaľ vošla do kúpeľne. Spravila som si rannú hygienu a keď som vyšla z kúpeľne Erik sedel na posteli a čakal. Ja som si vzala veci na oblečenie a znovu som vošla do kúpeľne. Keď som z nej vyšla Erik stále sedel na posteli a skoro nič nepovedal odkedy sme sa zobudili. Len sa postavil z postele, prišiel ku mne a chytil ma za ruku.
,, Poďme na raňajky. Urcite musíš byť hladná." Akože nedá sa povedať že predtým mal nejakú veľmi veselú náladu ale teraz je to ešte horšie ako to bolo. 
,, Počkaj Erik. Deje sa niečo? Zdáš sa byť taký iný."
,, Všetko je v poriadku len ma trochu trápi to čo sa stalo včera ale to teraz nerieš najskor si dáme raňajky."
,,Si si istý?"
,, Áno."
,,Fajn. Tak poďme." S Erikom sme vyšli z izby a smerovali sme do jedálne. 

Dúfam že sa vám kapitola páčila. 

Love Miškiss

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Oct 06, 2020 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

SOULMATE LOVEWhere stories live. Discover now