Ochladli city v takomto stave.
Sťaželi viečka.
Plakala a plakala stále,
na tvári zmrzla jej riečka.
Ochladlo telo
i triasla sa krajina.
Poď ťarchou krýh všetko hneď mrelo,
Snáď by i zabila.
Stačil dotyk jemných blán
a hľa! Prišla zima skoršie.
Medzi živých, zdá sa, chaos vhnal.
Netušili, že malo byť horšie.
Vločky tíško na zem padli.
Žena v horúčkach sa trápila.
Všetkým vôkol teplo schradli,
však len žena zaživa sa varila.
To len dieťa hlasným trucom
čo prišlo s ňou z hlbín až k brehu,
to dieťa čo nosila pod srdcom,
zachcelo si za hrsť snehu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tentoraz pridávam gif pre estetiku.
Je príjemné sa po dvoch rokoch vrátiť k starej práci, teším sa z toho a dúfam, že i vy sa tešíte na pokračovanie rovnako ako ja. Môžem prezradiť len toľko, že sa neviem dočkať na diel č.8 a tým pádom a rozvoj príbehu. Nepoviem viac, i keď by som veľmi rada :D
YOU ARE READING
Nečistí
PoetryNezáleží na tom koľko krát si vydrhneme telá v rieke, aj tak budeme nečistí. Preto si už odmietam čo i len umývať ruky Prvý diel kratšej fantastickej trilógie písanej formou poézie. Nečistí, Diel 1 Fialová jašterica
