Raz za čas i tí najmenší sa zastavili
a Hotaru iba sa prizeral.
Keď tu odrazu sa hašterili
ako tá vec vyzerá.
Vraj má srsť jasnú ani kožuch líšky,
taký by veru každá žena chcela.
Na všetkých by pozerali pyšne z výšky
ale on vie, že žiaden svetlý kožuch nemá.
Vraj stavba krídel netopiera
čo zaletí kilometrov nespočet veľa.
Že je mocný nepopiera,
nuž ten tvor žiadne krídla nemá.
Vraj odporné to oči nosí,
pohľad znesie iba duša smelá.
To spieva bohatý i bosý
no on vie, že ten netvor žiadne oči nemá.
Hotaru je jedno, on vie svoje.
Ani po uplynulých rokoch nikomu o návšteve Démona nič nepovedal. Slýchať takéto nezmyli je určite na nervy, obzvlášť, keď viete pravdu.
Žeby si to aj on sám celé rozmyslel? Zabudol už na svoje stretnutie s Démonom?
To sa dozvieme už čoskoro! :)
YOU ARE READING
Nečistí
PoetryNezáleží na tom koľko krát si vydrhneme telá v rieke, aj tak budeme nečistí. Preto si už odmietam čo i len umývať ruky Prvý diel kratšej fantastickej trilógie písanej formou poézie. Nečistí, Diel 1 Fialová jašterica