V tom tichom vánku pokoja
keď v predsieni stála,
zdala sa byť nesvoja.
Akoby sa, žieňa, bála.
To ju len pri srdci pichá
ako tie tŕne čo ošatili vlastnú krv.
Láska matky nevysychá,
žiaľ dennodenne víta ďalší tŕň.
Pichajú stále viac dlane
až ich skoro nespozná.
Včera chvíľku, dneska stále,
začína byť nervózna.
Čas plynie, dobre vie.
Po semienkach ešte túži.
S vierou vyslovila želanie –
vypestovať viacej rúži.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vôbec sa mi nedarí vydávať pravidelne, ako som pôvodne plánovala.
Ako ste túto báseň alebo lepšie povedané, myšlienky Matky, pochopili? Budem zvedavá, aj keď je to asi očividné, ^^
V ďalšej časti sa zase vrátime k Hotaru a uvidíme ako to s ním dopadlo.
YOU ARE READING
Nečistí
PoetryNezáleží na tom koľko krát si vydrhneme telá v rieke, aj tak budeme nečistí. Preto si už odmietam čo i len umývať ruky Prvý diel kratšej fantastickej trilógie písanej formou poézie. Nečistí, Diel 1 Fialová jašterica
