Drsné tŕne v holej koži.
Úrodná je zemina.
Rastie mu v žilách, rýchlo sa množí,
cela na les sa zmenila.
Obopol hrudník ešte dnes zrána,
rozosial semienka pomedzi rebrá.
Z vajíčok v ušiach bolí ho hlava,
nakládli mu ich dnu, tá zelená zberba.
Vysiali živiny
až na srdci rozkvitla ruža.
Za plač ju vinili,
vraj nevhodné správanie mladého muža.
Aká to hanba!
Celé dni musel to slýchať.
Okolo členkov krúti sa mamba,
kričal by, nuž nevládze dýchať.
Cez hrtan von žihľava sa pýta,
len vykašľať lupienky ostáva.
Korene lezú nosom, len tak tak sa dýcha,
po celom tele už šíri sa otrava.
YOU ARE READING
Nečistí
PoetryNezáleží na tom koľko krát si vydrhneme telá v rieke, aj tak budeme nečistí. Preto si už odmietam čo i len umývať ruky Prvý diel kratšej fantastickej trilógie písanej formou poézie. Nečistí, Diel 1 Fialová jašterica