Časť 4.

46 6 4
                                    

Naomi:
Ťahala ma za sebou poriadnych 10 minút. Už som sa dávno prestala brániť, uvedomila som si, že to nemá cenu. Konečne sme zastavili. Trochu má potiahla a tým pádom ma strčila do malej drevenej chatky. Pustila mi moju ruku, bola odkrvená. Bola už celkom tma. Rodičia neboli doma a tak som sa bála ešte viac. V mojej hlave mi behali víčitkové myšlienky ako aký to bol nápad ísť do lesa bez oznámenia, sama a ešte k tomu keď sa už zotmievalo. Napokon dievča vošlo za mnou do domčúriku, zavrela dvere následovne zamkla. V chatke bolo zapálených niekoľko sviečok. Zvnútra boli drevené steny rovné a pomaľované rôznymi obrázkami. Boli naozaj nádherné. Chatka nebola veľká, zkladala sa z jednej miestnosti. Nebola ani vysoká, mohla mať približne dva metre. Na zemi ležal matrac a v strede miestnosti malý drevený stolík a stoličky. V rohu bolo niečo podobné peci. Ako posledné na jednej zo stien bol v strede namaľovaný čierny podklad na ktorom boli primontované štiry poličky preplnené rôznimi fotkami. Neuvedomovala som si že zízam s otvorenými ústami ako keby sa predomnou zjavilo niečo nadprirodzené. Ale vlastne aj zjavilo, tá neuveriteľná krása tej chatky. Dievča sa na mňa chvíľu pozeralo a potom sa len pobavene potichu zasmialo. Keď som sa vzpamätovala dievča mi naznačilo, že si mám sadnúť na stoličku a tak som aj urobila. Už už sa ma chcela začať vypytovať ale predbehla som ju.
Ahojte! Ďalšia kapča na svete. Konečne! Chcela by som Vám moc poďakovať za všetky hlasy a reads😘❤️. Mimochodom choďte sa pozrieť na profil Lubko_Hanover má tam peknú knižku, určite odcení každý read alebo hlas.
Vaša Owly72

OwlyssDonde viven las historias. Descúbrelo ahora