3. Drevený dom

245 9 0
                                    

Wow, nečakala som, že dedina bude taká malá. Asi to bude tým, že som tých 15 rokov nebola preč z hradu.

Celkom dlhá doba, ale späť k realite. Vidím tu osem drevených domov a jeden kamenný.

O tomto mi oco rozprával vraj, že drevené patria chudobným ľuďom a kamenné bohatším ľuďom.

No tak skúsim zaklopať na jeden dom. *Klop klop* zaklopala som a počula som kroky. „Dobrý deň čo si prajete?" spýtala sa ma jedna staršia pani.

„Dobrý, mohla by som u vás na jednu noc prespať?" nahodila som môj roztomilý výraz. „Dobre." povedala.

„Ďakujem." fuj, už teraz mi je zle z toho aká som milá, ale musím to vydržať, inak ma môžu vyhodiť.

Otvorila dvere a išla som s ňou. Zastavila pri schodoch a povedala: „Hore bude tvoja izba." „Ďakujem." odpovedala som.

Išla som teda na to druhé poschodie. Boli tam tri dvere. Ale tipla som si, že to budú tie prvé. Ale nie kúpeľňa. Tak skúsim druhé.

Boli tam dve postele, očividne tu ešte niekto býva. Ale zatiaľ  som to neriešila. Položila som si môj batoh na jednu z postelí.

Otočila som sa z okna a obdivovala som krásu prírody. Keď v tom sa otvorili dvere, otočila som sa, stál tam brunet s hnedými očami. „Ahoj." povedal.

„Čau" povedala som. „Vedela si, že princezná utiekla?" spýtal sa. „Noo hej." povedala som.

„Inak kto si? A čo tu robíš?" spýtal sa. „Ešte nie je správny čas na odpoveď." povedala som. „Prečo?" spýtal sa. „Lebo." usmiala som sa.

„Tak fajn, tak mi aspoň povedz koľko máš rokov?" spýtal sa. „Osemnásť, ty?" spýtala som sa.

„Včera som mal osemnásť." odpovedal so sklamaným výrazom, asi si myslel, že je starší. „Ja tiež." povedala som aby sa rozveselil.

„Aha, a na koľko tu budeš?" spýtal sa. „Zajtra odchádzam." odpovedala som a čakala som čo povie.

Princezná temnotyWhere stories live. Discover now