4. Radoslav

202 8 0
                                    

„Idem s tebou." povedal ten chlapec. „Veď ma ani nepoznáš, a navyše ťa ani poznať nechcem." povedala som s úsmevom. „Tak sa spoznáme a je mi jedno či sa budeš chcieť zoznámiť." povedal tak isto pobavene ako ja. „Keďže si nedáš povedať tak dobre." povedala som. „ A kam to vlastne ideš?" spýtal sa. „Ani sama neviem." odpovedala som.

Ráno
„Chceš ešte u nás naraňajkovať?" spýtal sa. „Tak okay." odpovedala som. Kráčal k dverám a otvoril, šla som za ním. Keď už sme boli dole jeho mama povedala: „Na raňajky máme chleba s maslom." nahodila som na ňu prekvapený výraz lebo na hrade mávame buchty plnené čokoládou. Po chvíli môjho rozmýšľania mi podala to chleba s maslom. Nebolo to až také zlé, ale jednoducho to bolo pod mojou úrovňou. Mala som pocit, že by som sa mala vrátiť na hrad, predsa otec ma určite hľadá a určite mu chýbam. Ethal, Prestaň sa správať tak milo! „Tak čo ideme?" prebral má z rozmýšľania ten chlapec. „Počkaj len si zoberiem batoh." odpovedala som. Vyšla som po schodoch hore a šla do tej izby v ktorej som nocovala. Zobrala som si ho a išla znova dole. „Ahoj mami!" zakričal jej aspoň jeden meter od jej domu. „Tak čo predstavíš sa mi?" spýtal sa ma. „Nie." nahodila som provokatívny úsmev. „A kedy mi to povieš?" spýtal sa. „Čoskoro." odpovedala som. „Tak ja ti moje meno poviem aj tak, som Radoslav." podal mi ruku.

Princezná temnotyWhere stories live. Discover now