Na oko dokonalý život

5.

Kedže babka nemá auto išli sme autobusom. Preca len ktorá babka má auto ? Iba ak super babka. V autobuse bolo veľa ľudí. Preca len je piatok.
Logika.
Kedže babka má už svoj vek v predu ju ku sebe pustil chlap okolo 40. Ja som isla ešte viac do zadu aby som si mohla aj ja sadnúť. Ako ja neznášam ľudí ktorý si vedľa seba položia tašku a potom si tam nemôžete sadnúť. Išla som ďalej až som prišla do zadnej časti kde je 5 sedačiek. Aká náhoda že tam sedel iba jeden chlapec vedľa ktorého sedeli 2 dievčatá.

„Mohla by som ?" spýtala som sa slušne a ukázala na miesto pri okne.

Neodpovedali mi len prikývli hlavami na súhlas. Sadla som si a môj pohľad smeroval von oknom. Z tašky som si vybrala slúchatka. Dala som si ich do uší a po niekoľkých sekundách mi v ušiach zazneli prvé tóny z pesničky. Rukou som si tľapkala po nohe do rytmu hudby. Ak by ste sa pýtali hrala mi sweater weather od The NBHD. Tú pesničku som milovala, bola taká reálna. Pesnička skončila no vystriedala ju živšia pesnička. Takto to pokračovalo až kým sme sa nedostali do nemocnice. Babka išla predomnou a ja stále fascinovaná svojimi myšlienkami som išla za ňou.

Prišli sme ku sestričke a babka sa spýtala kde leží Lizy. Sestrička nám povedala izba číslo 26, 3 poschodie. S babkou sme sa tam vybrali výťahom.
Ja ešte zo slúchatkami v ušiach som sa spýtala babky.
„Môžem ísť ja prvá za Lizi?" babka sa na mňa pozrela a usmiala sa. Usúdila som že to je súhlas.

Stála sa pred dverami a čakala. V izbe bol doktor a povedal že mám zostať von. Išiel jej urobiť nejaké testy či čo. Medzi tým sa babka niekde vytratila zo slovami za chvíľu som tu idem si len niečo vybaviť. Neverila som jej. No nechala som to tak. Už ma nebavilo stáť pred dverami tak som si sadla na stoličku pri dverách. Hneď ako som si sadla dvere sa rozleteli s ktorých vyšiel doktor. Pozrel sa na mňa a prikývol. Postavila som sa a vošla do otvorených dverí. Zatvorila som ich a porozhliadla som sa po izbe. Bola klasický biela s posteľou a s tými prístrojmi. V posteli ležala biela Lizy ktorá sa na mňa pozerala z otázkou v očiach. Kde sú naši rodičia? Ach neviem či jej to mám povedať alebo nie. No čo poviem jej to hneď. Posadila som sa na stoličku pri posteli a chytila som Lizinu ruku. Obvykle bola teplá ale teraz bola studená ako ľad. Až ma prebudila. „Ahoj Lizi, vieš nebudem ti tu klamať, naši rodičia zomreli pri autonehode. Ty si jediná prežila no bola si v kóme 2 týždne. Nikto ti už nedával nádej ale ty si sa zobudila. Je mi to ľúto." Po celý čas som jej držala ruku a pozerala sa nevedno kam. Keď som dohovorila pozrela som sa na moju malú Lizy. Slzy sa jej valili z očí ako vodopády. Zvlykala na celú izbu a triasla sa pri tom. „Bude to dobré neboj. Budeme bývať s babkou." Snažila som sa ju trošku utíšiť. Pozrela na mňa a prikývla hlavou na súhlas. Ja som sa pokúsila o úsmev a vtedy sa otvorili dvere. Stála v nich udýchaná babka. Pozrela som sa na ňu a všimla som si že v očiach sa jej myhol strach, smútok ale aj šťastie. Nechápala som prečo ale znova nechala som to tak. Však ak by to bolo niečo vážne povedala by mi to. Nechala som babku s Lizi osamote a išla si sadnúť na chodbu. Tento raz ma nikto nevyrušil keď som si sadla na stoličku. Sedela som tam zhruba 5 minút keď ku mne pricupital nejaký doktor. Zdvihla som hlavu a pohľad upriamila na doktora. Vyzeral mlado. A sakra sexy. Hnedé vlasy mal rozhodené do všetkých strán. Hnedé oči mu vyseli na mne a skúmali moju tvár.
Tiež. Pomyslela som si.

„Ahoj na som Hugo, a budem tvôj psychológ." prekvapilo ma to. Ja som žiadného psychológa nepotrebovala.
„Ja viem teraz si hovoríš že žiadného psychológa nepotrebuješ ale bude to lepšie keď sa budeš mať komu vyrozprávať. Ak chceš môžme začať aj hneď teraz. Sedenia by sme mávali 3 do týždňa." dohovoril ja som prikývla. Postavila som a nasledovala som môjho asi nového psychológa. Išli sme po tej istej chodbe až na koniec tam boli 3 dverí. Vstúpili sme do 2 dverí a ja som sa usadila do kresla. Oproti mne si sadol Hugo a ponúkol mi vodu. Ja som slušne odmietla. Vôbec som nevedela čo ku mám hovoriť. No začala som asi mojou minulosťou.