Na oko dokonalý život

8.

„Oh . Prepáčte ." povedala som a pozrela sa na sestričku .

Mala krátke blond vlasy a hnedé oči . Mala trochu mohutnejšiu postavu a bola asi o hlavu nižšia než ja .

„To nič zlatko." povedala a milo sa na mňa usmiala.

Už chcela odísť keď som ju zastavila . „ Prepáčte ale na tejto izbe ležala moja sestra Elizabeth Brown . Neviete kde zmizla ?" povedala som s miernym strachom v hlase .

Možno ušla lebo vedela že prídeš .

Nie ! Čuš ! Zachmúrila som sa . Ako mne bolo dobre dokým som v hlave nemala toto čudo !

Tak za prvé . Život si mala na hovno už aj predtým než som sa ti objavila v tej tvojej tekvici ktorú nazývaš hlava a za druhé ja niesom žiadne čudo !

Hej a či potom si ? Podvedome som sa uškrnula .

Čakala so
m na odpoveď ale to už začala sestrička .

„Ahaa . Po tvoju sestričku prišla vaša starká . Jej stav sa zlepšil takže už sem bude chodiť iba na prehliadky či sa niečo nezmení ale ak sa nič nezmení tak bude za chvíľku zdravá ako rybyčka ." povedala sestrička .

Prečítala som si jej menovku a tam stálo : Daniela

„Ďakujem ." povedala som a milo sa na ňu usmiala .

Vybrala som sa veselím krokom po chodbe štastná z toho že Lizi bude odteraz už doma .

A čo ak spolu s tvojou starkou uteču ? Zmenia svoj výzar , falošné pasy a utéčú napríklad do .....hmm..... Barcelony ?

No to určite . Do Barcelony . Ale čo ak ?

Hneď som prestala štastne skákať . Nie ! To je hovadina .
Ale .... Pre istotu zavolám babke .
Vytiahla som z vrecka mobil a našla babku . Stlačila som ikonku zavolať a priložila si mobil ku uchu.
Zvoní .
Zvoní.
Zvoní.
Zvoní.

' Ahoj Maddie .' ozvalo sa z druhej strany telefónu .

'Ahoj . Kde ste ?' povedala som na rovinu .

' Akurát vystupujeme z taxíka . '

Ha a že Barcelona !

Možno sú na letisku .

'Dobre babi zachvíľku som tiež doma .' povedala som a snažila sa ignorovať moje druhé ja .

'Dobre už musím končiť tak pa . Lizi ťa pozdravuje .'povie babka do telefónu .

' Ahoj . Aj ja ju pozdravujem .' povedala som aj ja a zrušila .

Znova som sa pohla a kráčala ku východu z nemocnice .
Netrvalo to dlho kedže som išla schodami . Viem si predstaviť ako dlho by to trvali výťahom . Heh .
Otvorila som dvere a do tváre mi udrel studený jesený vetrík.
Stromi neďaleko nemocnice boli krásne sfarbené do žltej oranžovej hnedej a sem tam červenej a zelenej . Bol to krásny pohľad .
Pobrala som sa ale domov lebo som sa tešila na Lizi .
Došla som na zastávku kde bolo pomerne dosť ľudí. Na moje štastie autobus prišiel ako na zavolanie . Bol celkom plný takže keď som si zaplatila lístok tak som sa postavila ku východu a pozerala som z okna na okolitý svet . Išli sme okolo domov , nákupných centier a pár krát sme aj zastavili na zastávkach
. V autobuse pomaly ľudí ubúdalo takže som si neskôr našla aj miesto na sedenie .
Po asi dvaciatich minútach cesty sme prišli ku predposlednej zastávke . Tam so vystupovala aj ja a ešte pár ľudí ktorých som nepoznala . Cestu od zastávky ku domu som mala krátku . Išla aj okolo malého obchodu a tak som sa v ňom zastavila . Išla som rovno ku regálu so sladkosťami . Zobrala som si čokoládu orion a jedno kinder vajíčko pre Lizi . Alečo vezmem si jedno aj ja . Tak budem mať svoje dni tak čokolátka do zásoby nezaškodí .
Vybrala som sa ku pokladni a cestou si zobrala aj vložky. Tak čo už . Predavačka bola rýchla a milá takže som bola zachvíľku znova na ceste domov . Aby som si cestu skrátila tak som si z vrecka bundy vybrala sluchátka a zapla ich do mobilu. Zapla si pesníčku Wolf in sheep's clothing a veselo si vykračovala ďalej .
Na to že nemám kamarátov mám sa celkom dobre .