Čo takto svet?

Mesiac a Zem

Akoby váš koniec nemal začiatku.

Akoby začiatok vášho konca neprišiel.

Tak ako pomaly Slnko zapadá,

tak ako dlho Slnko svitá.

Tak krátko, cítila som sa živá.

Hoci len malý moment stačil mi,

nestačili sme viac proti svetu stáť my.

Akoby mesiac odišiel od Zeme,

akoby nič viac na Zemi nebolo sväté.

Tep môj predtým zrýchlený,

srdce moje splašené,

už vo mne nič viac nebolo živé.

A ty ako zbesilý,

unikal si mi.

Hlbšie a hlbšie do tmy.

Ako tá roklina,

bola moja myseľ hlboká.

Na okraji priepasti sedeli sme vtedy,

a vedeli sme, že už nevyviazneme živý.

Akoby bol Mesiac nášho konca nevyšiel,

tak rýchlo rozplynul sa náš sen.