Čo takto svet?

Modré oči

Tvoj pohľad mrazí,
občas mám pocit, že vidí,
aj to čo je najhlbšie skryté,
pred okolitým svetom,
najviac bolestivé,
zahalené zlým svetlom.

A viem, že mám strach,
ktorý spôsobuje krach,
mojich myšlienok
a ich zmysluplný tok.

A preto sa ťa stránim
a tvoje srdce chránim,
predo mnou
a mojou nekonečnou  tmou,
ktorá by ťa zahnala
a už nikdy nenechala
plniť si svoj sen,
krajší ako hocijaký deň.

Možno si sklamaný,
no zároveň chránený,
pred útrapami,
v ktorých sme vždy sami.

K svojim citom sa nepriznávam
a dúfam, že ich pochovávali
do tej tmy,
ktorá ma zaplní.
Za bezhviezdnej noci.
Bez mojej pomoci.

No nebolo to ľahké
ako karamelové latté.
Každý trpíme si sami,
za nekonečnými mostami.

Mostami smútku a strachu,
zahalené vo víchrici prachu.
A tak ťa strácam, nevidím,
svoju jasnú hviezdu už viac nechytím.