Čo takto svet?

Blízkosť

Srdce ako vtáča splašené,

nohy triasli sa ako zbesilé.

Stála som tam oproti

a prehrabnúť vlasy smela ti.

Šeptom do ucha mi vravíš:

,, Nepotia sa mi ruky?"

Nie, mne sa trasú nohy,

asi skôr myslíš.

Hlava moja zmätená,

rozmýšľať pri tebe nezvládne.

Hlavu si mi pomotal,

čo teraz robiť mám?

Dýchať pri tebe nezvládnem,

hoci viem, že prestať nesmiem.

Pohľad tvojich očí,

ako mačka mňaučí.

Odtrhnúť zrak od nich nesmiem,

lebo už nič iné robiť neviem.

Zmenil si mi život,

zmenil si mi pohľad na svet.

Nemyslím na nič iné,

len tvoja blízkosť mätie ma

                           na stotisíckrát.