Čo takto svet?

Pomník

Keď sa bojíš spadnúť,
môžeš si aj ľahnúť,
na betónový chodník,
ako ošumelý pomník.

Sám sa tým pochováš,
lebo už viac nesnívaš,
svoje vlastné sny,
čo sú silnejšie ako obludy.
Nedajú ti spať,
no možno vycúvať?

Už viac nie si ty,
vydesený z reality.
Lebo si už klesol
a potichu hlesol:
,,Už som tu,
  už som sám,
  videl som len čistý klam."