Previnilo na mňa hľadíš,
pokukuješ,
moje oči neustále mučíš.
Ako prízrak ma pohlcuješ.
V očiach s nehou vpísané,
no nikdy nevyslovené.
Ako to mám ja vedieť však,
keď ničíš mi môj zrak?
Moje oči sú z teba vyhladené,
sú ako priehľadné.
Nevidím nič viac.
YOU ARE READING
Čo takto svet?
PoetryKaždý z nás má v sebe niečo kúzelné, tak prečo to nenechať vyjsť na povrch?