Čo takto svet?

Bežný dej

Zdravý duch,

či zdravý vzduch?

Tesní ma strach,

ako hnusný prach,

ktorý nevymizol z poličiek.

Hlava prázdna, zdeptaná,

je už preplnená,

kravín tárajúcich naokolo,

hoci už všetko naoko zhorelo.

Väzní ma strach,

že ochoriem,

myslieť zdravo už viac neviem,

a tak len plačem a plačem.

Chcem ten pocit mať,

čo nezlomí ma však

a lásku nájsť

no ukrýva sa mi.

A tak motám sa v nezodpovednosti

a ničím si vlastné sny.

Zúfalo už blúdim

a vnútri sa rútim

po túžbe, ktorá nie je,

pretože je len klamanie.

A tak sa hľadám 

a opäť strácam,

budím, trhám,

nezaspávam.

Pokoj v duši nenachádzam

 a tak sa sama v sebe rúcam.

A opäť trhám a ničím

všetko živé čo vo mne je

ako nekonečné zimné blúznenie.

Nechutí mi život môj

naplnený samotou

tak veľmi stratenou,

že strácam sa pred tebou.

Moje zmätenie

ma takto zožerie,

ale ja viem,

že všetko zvládnem!

Ako nájsť pokoj pre dušu a myseľ,

keď skrývam sa ako bojazlivý syseľ?!

Nechcem hľadieť pravde do očí

a tak mi každá jasná hviezda z mysle vyskočí.

Chcem lapiť ju,

no vidím len ničotu.

Samotu, strach a beznádej

a neviem napísať žiaden pozitívny dej.

Pre príbeh môjho života

a tak rýchlo stroskotá.

Utopila som sa vo vlastných sračkách

a tak si v nich ďalej veselo skackám.