Motorka je môj život

Uvažovanie

,,Bojím sa o ňu Maroš" povedal Maťej.
Posadila som sa vedľa Leny a Maťej sa prisunul viac k Marošovi. Uhasil cigaretu a vybral si ďaľšiu. Dal si ju do úst a zapálil.
,,To je normálne, si predsa jej brat" odvetil Maroš a vydýchol cigaretový dym.
,,Niekedy by som bol radšej, keby namiesto mami, skapal môj otec. Potešilo by ma to. Mama bola najlepšia. Nič nám nezakazovala, všetko nám dovolila, samozrejme s mierou."
,,Viem aká bola. Bola to predsa moja krstná mama."
,,Lenže môj otec, je hovado, ale čo už. Hádam ho už neuvidím ani ja a ani Ema."
,,Vôbec nerozumiem, prečo začal vtedy chľastať."
,,Pokým nezačal piť, bol v pohode, nie?"

,,Hej, ale potom sa to zmenilo. Ema prestala fajčiť, hneď po maminej smrti. Zaťala sa a skončila s tým. Ja som to nedokázal."
,,Kto prišiel s tým nápadom, že začnete fajčiť?"
,,Otec nám raz dal obom cigarety. Chytilo nás to a odvtedy sme fajčili. Ema prestala, preto lebo k tomu svinstvu ju naviedol otec. Chcela naňho tak zabudnúť. Nechcela si pripomínať maminu smrť. Cigarety jej ju pripomínali najviac. Ona to zvládla, ale ja nie. Ja fajčím preto, lebo ma to upokojuje."
,,Chápem."

Vstala som a podišla som k Michalovi, ktorý ma hneď objal. Peter si sadol vedľa Leny. Ja som zostala s Michalom. Maroš sa na nás zapozeral.
,,Medzi Emou a Michalom to iskrí, nemyslíš?" spýtal sa Maroš.
,,Včera som ho skoro zbil, len preto lebo som si myslel, že udrel Emu a pritom to spravil môj otec."
,,Čo myslíš, hodia sa k sebe?"
,,Hodia, nehodia. Chcem, aby bola Ema v bezpečí."
,,Myslíš, že s ním bude?"
,,Čas ukáže."

,,Prepáč Maťejovi za ten včerajšok" povedala som Michalovi.
,,To je v pohode. Aspoň viem, kto ti to urobil" odvetil Michal.
,,Môj otec sa niekedy nevie ovládať, ale už je to v pohode."
,,Bál som sa o teba."
,,Viem."
Michal sa na mňa usmial. Pozrela som sa na oblohu. Začalo poprchať.
,,Poď za mnou" povedal Michal a chytil ma za ruku.
Prešli sme po drevenom moste a zašli sme do lesa. Bola tma. Cítila som kôru stromov. Oprela som sa o jeden z nich, ktorý bol ku mne najbližšie. Michal stál vedľa mňa. Zavrel si oči a zhlboka sa nadýchol.

,,Cítiš to?" spýtal sa ma.
,,Čerstvý vzduch" odvetila som.
Michal sa pozrel na mňa.
,,Takto sa dá cítiť jedine sloboda."
,,Alebo dážď."
Zasmiali sme sa.
,,Áno, niektorí takto cítia aj dážď" povedal so smiechom Michal, ale potom zvážnel.
Hľadela som naňho.
,,Vieš, pri tebe sa cítim v bezpečí" začala som.

,,Vážne? To bude možno tým, že som vo vašej partií" odvetil Michal.
,,Pri tebe by som sa cítila v bezpečí aj vtedy, keby si nebol motorkár a nepatril by si k nám."
Usmiala som sa naňho. Pohladil ma po líci. Ruku si neodtiahol. Hľadel mi do očí. Pomaly svoje hebké pery pritisol na moje. Pobozkal ma. Bol krátky, ale za to krásny bozk. Cítila som sa inak. Cítila som lásku, pokoj. Bolo to ako keby som zabudla na svet, na veci, ktoré sa dejú okolo mňa, na priateľov, rodinu. Mala som v hlave iba jeden hlavný bod. Michala a tie jeho krásne modrozeléne oči, ktoré pri pohľade na mňa vždy znežneli.

Odtiahol sa odo mňa.
,,Ľúbim ťa" zašepkal mi do ucha.
Zasmiala som sa.
,,Aj ja teba" odvetila som a objala som ho.
Zavrela som si oči a zacítila som jeho vôňu. Voňal prekrásne. Započúvali sme sa do ticha. Dážď začal hustnúť. Pustila som Michala a spolu sme utekali naspäť do chatrči. Všetci sa presunuli dovnútra. Posadali si na stoličky a ďalej sa rozprávali. Maťej na mňa kývol hlavou.
,,Kde ste boli?" spýtal sa ma.
,,Len tu v lese" odvetila som.
,,Dobre."
Išla som za Michalom.
,,S ním je v bezpečí. Fakt nechápem, prečo sa o ňu tak bojíš" povedal Maroš.
Maťej sa naňho pozrel.
,,Boli len v lese, nie v krčme" odvetil Maťej.

,,Aj v lese číha zver, je to dokonca nebezpečnejšie, ako v krčme, kde ťa môže zmlátiť, len nejaký potetovaný, nasratý, spitý chlap, alebo chlapi....Alebo znásilniť" skočil mu do reči Maťej.
,,Ale no tak Maťej, kroť sa, si jej brat, nie jej otec. Kto už by prosím ťa chcel Emu znásilniť? Veď pri pohľade na teba odpadne aj ten opitý chlap" povedal Maroš.
,,Pri pohľade na mňa a čo urobí keď sa pozrie na Michala?"
,,Minimálne sa poserie."
,,Áno a potom ich zmláti. Ja v ňom nevidím ani kúsok hnevu, tak ako ju chce preboha ochrániť?!"
,,Mnohí chlapi, hnev skrývajú."
,,Alebo sú to predposratí hajzli, ktorý sa zlaknú aj klopania na dvere!"
,,Neboj sa, on to zvládne."
,,To, že má tetovanie na krku, jeho ani ju neochráni, viem o čom hovorím."
,,Ako hovorím, skrýva svoj hnev a ak ho niekto poriadne naserie, tak vtedy sa ukáže čo je v skutočnosti zač."

Maťej sa so zdvihnutým obočím pozrel na Maroša.
,,Myslíš?" spýtal sa Maťej.
,,Viem to" odvetil Maroš.
,,Odkiaľ, veď ty nie si taký chuj, ktorý si nechá srať na hlavu."
,,Nie som, ale videl som párkrát takých ľudí."
,,Strach funguje vždy."
,,Povedzme si narovinu. Hovno o ňom vieš. Daj mu čas a možno ťa prekvapí."
,,Uvidíme."
Bola búrka. Nemohli sme ísť domov. Všetci sme teda prespali v chatrči.