Motorka je môj život

Zaiskrenie?

Michal sa zhlboka nadýchol. Premyslel si, čo mi povie. Otvoril ústa. Podľa jeho pohladu som usudzovala, že to nebude veľmi pekné.
,,Vieš, ešte nikto sa ma na to nespýtal. Preto som si myslel, že to nikdy nebudem musieť načínať" začal Michal, hľadel pritom do rieky.
,,Nemusíš mi to povedať ak nechceš" odvetila som.
,,Chcem ti to povedať."
,,Tak začni."
,,Vieš, k motorkárom som sa pridal vďaka mojej nevlastnej sestre. Ako deti sme to nemali ľahké. Keď som mal  15 rokov umrel mi otec. Moja nevlastná mama nás stále zaťažovala domácimi prácami. Museli sme každý boží deň pracovať, zatiaľ čo ona mala vyložené nohy na malom stolíku a čítala si knihu. Boli sme ako otroci vo vlastnom dome. Lenže raz prišla moja nevlastná sestra domov na motorke. Mama to zbadala a v noci, keď sme išli spať, odišla na motorke na štrkovisko a tam ju nechala. Domov prišla pešo. Sestra bola veľmi smutná, keď sa na druhý deň dozvedela, že jej motorka je preč. Naštvala sa a odišla preč aj so mnou. Potom, keď sme boli starší sme si kúpili motorky a pridali sa k vám."

,,A tvoja biologická mama, žije?"
Michal sa na mňa pozrel so slzami v očiach. Mal v nich smútok, strach a hnev.
,,Nie, umrela, keď som mal 8 a po nej si otec našiel tú zmiju" odvetil potichu  Michal.
,,To mi je ľúto a kto je vlastne tvoja nevlastná sestra?"
,,Lena."
,,To je zvláštne. Nikdy mi o tebe nehovorila."
,,Možno nebol dôvod."
,,Vieš, mne tiež umrela mama a zostal mi len otec, ktorý teraz určite niekde pije."
,,Ako umrela?"
,,Havarovala."
,,Aha."
,,Na motorke."
,,Prepáč mi asi som sa to nemal pýtať."
Michal si všimol, že mám v očiach slzy, ktoré mi pomaly stekali po lícach a padali do rieky.
,,To je v pohode. Nič si z toho nerob."
,,Naozaj?"
Nahol sa ku mne. Stretli sa nám pohľady.
,,Naozaj."
Usmiala som sa naňho. Úsmev mi opätoval.
,,Máš veľmi pekné oči" zašepkal Michal.
,,Ďakujem" odvetila som.
Michalove oči žiarili šťastím. Nerozumiem prečo mi Lena nikdy nepovedala, že má nevlastného brata. Nedokázala som to pochopiť a už vôbec som nevedela o ich rodičoch. Myslela som si, že je sama a teraz sa dozviem, že má nevlastného brata. Viem dlho sme sa nevideli, ale vedela o tom. Boli sme dobré kamarátky. Všetko sme hovorili. Nevedela som, že má Lena tajomstvo, ale teraz ho už viem. Mám z toho lepší pocit.

Zrazu sme niečo začuli. Otočili sme sa tým smerom odkiaľ prichádzal zvuk. Zbadali sme celú našu partiu.
,,Tak tu ste" povedal Maťej a uprene pritom hľadel na mňa.
Aj s Michalom sme podišli k nim.
,,Pôjdeme domov" pokračoval Maťej.
Prikývla som a so všetkými som sa rozlúčila. Nasadli sme na motorky a každý odišiel domov. S Maťejom sme zastavili pred našou bránkou. Zosadli sme z motoriek, otvorili bránku a motorky schovali do garáže. Potom sme vošli dnu do domu. Vyzuli sme a bundy sme si zavesili na vešiaky vedľa vchodových dverí. Prešla som do spáľne. Maťej išiel za mnou. Oprel sa o zárubňu, zatiaľ čo som si sadla na posteľ. Nespustil zo mňa oči. Pozrela som sa naňho. Mal v očiach zvláštny pohľad. Bol to zmiešaný hnev so prekvapením. Ani len nežmurkol.
,,Stalo sa niečo?" spýtala som sa ho opatrne.
,,To mi povedz ty" odvetil rázne.
,,Neviem kam tým mieriš."
,,Čo ste robili s Michalom pri moste?"
,,Zoznamovali sme sa. Chcela som zistiť čo je to za človeka. Prekvapilo ma, že je to Lenin nevlastný brat. Nikdy mi o ňom nehovorila."
,,Možno, len nemala o čom hovoriť."
,,Ako to myslíš? Myslíš si, že Michal nie je dobrý človek?"
,,Ema videla si ho po prvýkrát."
,,Čo mi tým chceš povedať?!"
Vstala som z postele a podišla som k nemu. Naštval ma. Nechýbalo veľa a udrela by som ho. On bol pokojný.
,,Videl som, ako ste sa na seba pozerali. Mala by si tomu dať čas" pokračoval Maťej.
,,Myslíš si, že som sa doňho zamilovala?"
,,Videl som, ako to medzi vami zaiskrilo. My všetci sme to videli, ale nesil to. Nepoznáš ho ešte až tak dobre, aby si sa mohla pohnúť ďalej."
,,Ako to môžeš vedieť?"
,,Neviem to, len ti radím, pretože viem aký dokáže byť život krutý."
Išla som si ľahnúť do postele. Maťej zavrel dvere a ľahol si vedľa mňa. Ihneď zaspal. Lenže ja som hľadela na strop. Rozmýšľala som nad dneškom. Maťej mal asi pravdu. Cítila som to. Cítila som hrejivý pocit pri srdci. Medzi mnou a Michalom preskočila iskra. S týmto pocitom som zavrela oči a ponorila som sa do ríše snov.