XXI

169 35 22
                                    

Škola bola to najhoršie miesto v tejto chvíli. Nie len pre jedného, ale pre obidvoch.

Yoongiho požieral pocit viny. Akoby aj nemohol? Nakráčal si do triedy s Jiminom, držali sa za ruky a sadli si na miesto, ktoré pôvodne patrilo im dvom.

Hoseok mohol zomrieť od žiaľu. Do očí sa mu vhnali slzy a opustil triedu v momente, ako videl tých dvoch spolu.

A osoba, ktorú ľúbiš, sa stane osobou, ktorá ti najviac ublíži.

Pomyslel si Hoseok. Bežal von, ledva videl cez slzy na cestu, ale bežal von. Na dvor, na lavičku pod stromom. Sadol si a spustil svoj rev. Všetká tá bolesť išla von vo forme sĺz, kriku a nárekov.

,,Prečo?!" plakal Hoseok a kričal. To, čo zažíval sa nedalo povedať inak, len bezodná jama prázdnoty. ,,Yoongi, prečo?" pýtal sa do vetru. Slzy mu zmáčali líca, tričko a nohavice. Ľúbil ho. Tak moc ho ľúbil.
Hoseok sa v tom momente pomaly uložil na lavičku. Ľahol si na ňu telom a plakal. Objal sa rukami a stále hovoril iba dve slová: Yoongi, prečo?

Zrazu zacítil na svojej hlave, ako ku hladká hlavu, niečiu ruku. Zdvihol svoj uslzený pohľad a uvidel svojho dávneho priateľa Taehyunga.

,,Tae..," zavzlykal Hoseok, ,,prečo ja?" a znova si ľahol hlavou na lavičku. Taehyung sa trochu posunul a položil si hlavu svojho kamaráta na stehná. Stále ho hladkal na hlave.

,,Je mi to ľúto, Hobi." zamrmlal Taehyung.

,,Taehyung?" smrkol Hoseok.

,,Hm?"

,,Bolí to. Prečo to bolí?" spýtal sa Hoseok cez plač.

,,Láska bolí, priateľu." pohladil ho Taehyung po hlave a vzdychol si. Bolel ho pohľad na jeho najlepšieho kamaráta v mukách.

,,Čo budem robiť?" spýtal sa Hoseok zo žiaľom v hlase.

,,Budeš musieť zabudnúť naňho." šepol Taehyung. Hoseok sa rozreval ešte viac a pomaly si sadol naspäť.

,,Ja ho ľúbim." zvesil plecia nechal slzy ďalej tiecť. Bolela ho hlava a oči mal celé červené.

,,Ja viem. Ale inak sa to nedá." povedal Taehyung a objal Hoseoka okolo pliec. Ten sa mu oprel o rameno a stále ticho nariekal.

Medzitým Yoongi s úsmevom na tvári objímal v triede Jimina a smial sa na jeho vtipe.

.....
Som späť.
Prepáčte, že tak neskoro.
Ale bol lyžiarsky a v tom momente som bola rada, že máme teplú vodu, nie to ešte Wifi :(

Každopádne, ďakujem za dlhé čakanie a, že ste to so mnou ešte nevzdali.

Dkaujem hlavne za všetky votes, komentáre a videnia, ste proste moje zlatíčka! <3

Vidíme sa pri ďalšej kapitole, zatiaľ dovidenia ;)

Sofinka12




Why them? |Yoonseok|✔Where stories live. Discover now