Why them? |Yoonseok|✔

XXX

Taehyung sedel vonku v parku a fajčil cigaretu. Pozeral sa na tabak, ktorý pomaly horel a malú tyčinku, ktorá sa stále zmenšovala. A keď znova potiahol a vtiahol si zabijáka do pľúc, prinieslo mu to uspokojenie, ktoré potreboval.

Na zem hodil už iba ohorok a zašľapol ho. Potom si strčil ruky do vreciek a pozeral sa  na deti, ktoré sa hrali na ihrisku a ich matky a otcov, ktoré sa o ne báli a boli pri nich, aby im pri najťažšej chvíli pomohli.

Kiežby aj on mal taký vzťah s otcom a matkou. Nikdy im neprekážalo, že chodil neskoro domov a nikdy im neprekážalo, že začal piť a aj fajčiť. Pokiaľ mal dobré známky a dával si na seba pozor, boli spokojný. Bohužiaľ, keď zistil, že  im vadí, tá jediná vec, ktorú nevedel ovládať a je to súčasť jeho, to už neprijali.

Preto teraz Taehyung žije vo vlastnom dome, všetko spláca sám, a sám zarába peniaze popri škole. Dalo by sa povedať, že dospel veľmi skoro na osemnásť ročného chalana.

,,Ahoj, Taehyung." chlapec sa strhol, keď ho vyrušil pri premýšľaní iný hlas. Veľmi známy hlas.

,,Ahoj, Jungkook." zamrmlal Taehyung, ale pohľad od ihriska neodtrhol. Tie veci, tie deti ho fascinovali zaujímavým spôsobom.
Kiež by som mal také skvele detstvo. Pomyslel si Taehyung.

Jungkook si sadol vedľa svojho spolužiaka a usmial sa na výjav, ktorý Taehyung už pár minút sledoval.

,,Máš rád deti?" spýtal sa Jungkook.

,,Skôr, čo si tie deti budú z toho pamätať."

,,Myslím, že nechápem." zamračil sa Jungkook a pozrel sa nechápavo na Taehyunga

,,Detské spomienky." odôvodnil Taehyung.

,,Máš pekné detské spomienky?" usmial sa naňho Jungkook.

Taehyung sa otočil na svojho spoločníka a premeral si ho od hlavy po päty a zase naspäť. ,,Nemám pekné spomienky."

,,Ako to?" spýtal sa Jungkook udivene. Čo Taehyung nemal dobrých rodičov?

,,Všetko sa to vymazalo, keď sa zo mňa stal gej." zasmial sa pri tej spomienke Taehyung. Nebol to však smiech šťastný, skôr smiech utrpenia.

,,Vieš, ty si nevyberáš, ako bude tvoj život vyzerať. Vyberajú ho za teba ľudia, ktorý ťa rbia, tým čím si. Ale môžeš sa snažiť, aby si ty urobil niekomu inému úžasný život, aby tebe ten druhý človek mohol oplatiť láskavosť." usmial sa Jungkook.

,,Hovoríš, urobiť niekomu inému úžasný život? Pomôcť mu?" spýtal sa Taehyung. Možno to bolo trochu divné, ale spomenul si na Hoseoka ako plače, na vytrvalého Jimina a na nevedomého Yoongiho.

,,Áno. Budeš dobrý človek a tá dobrota sa ti určite vráti." povedal Jungkook.

Taehyung si myslel, že Jungkook je prehnaný optimista, ale niečo v tých vetách ho donútilo zobrať mobil a napísať správu.
Keď ju napísal, mobil odložil a uškrnul sa na Jungkooka

Postrapatil mu vlasy a povedal: ,,Nechaj si tú svoju karmu pre seba, Kook. A zdvihni sa, mám chuť na zmrzlinu."

A tak dvaja chlapci z lavičky odišli. Taehyung sa len sám seba pýtal, či urobil dobre. Ešte raz sa pozrel na detské ihrisko. Teraz si bol istý, že urobil správnu vec.
Sam pre seba sa usmial.

.....
Asi ma chcete zabiť, že?

Každopádne vás milujem (i keď to už isto viete) :DD
A ďakujem za vašu podporu.
Za votes a komentáre <3
Zajtra ten piatok vydržte a potom máme víkend, jeej!!!

Sofinka12