II

235 44 18
                                    

,,Makaj, inak to nestihneme." potiahol mladší chlapec staršieho, ktorý umieral únavou, i keď bolo 8:39 a do školy mohli ísť až na druhú hodinu.

,,Vieš dobre, že ja potrebujem výživný spánok." zakňučal chlapec.

,,Koľko hodín pre Pána Jána potrebuješ? Išli sme spať o pol desiatej s tým, že ráno sa nám bude ľahšie vstávať." spýtal sa horlivo Hoseok, keď ťahal svojho unaveného priateľa za ruku do školy.

,,Neviem, vstávali sme o 7:30 a išli spať o 21:30. To je koľko hodín spánku?" spýtal sa Yoongi Hoseoka, pretože bol unavený počítať.

,,To je 10 hodín spánku. Čo si pre Pána Jána nejaký medveď, že potrebuješ toľko spať?" hysterčil Hoseok a potiahol druhého chlapca cez prechod pre chodcov.

,,Mohol by som byť. Nikto by ma nerušil, len by som mohol spať. Navždy. S tebou." pomyslel si chlapec nad úžasnou ale predsa len nereálnou predstavou jeho života.

,,Ver, že by som ťa z toho spánku prebral svojou energiou." zasmial sa Hoseok.

,,Dáš mi ju aj teraz? Som unavený. Potrebujem energiu na tento deň." zaprosil starší chlapec a teraz už kráčal vedľa chlapca. 

,,Dám ti koľko budeš potrebovať." usmial sa mladší chlapec a daroval energiu v podobe bozku staršiemu chlapcovi.

,,Ďakujem." usmial sa starší chlapec, keď sa od seba odtrhli.

Tentoraz už kráčali vedľa seba, obidvaja vysmiaty a mierili si to do budovy školy, ktorá už od nich bola vzdialená len pár metrov.

....
Som tu!
Znova!
Hahaha, mňa sa nezbavíte ešte dlho!

Každopádne ďakujem za všetky votes a komentáre a aj videnia! Iba na prvej kapitole máme už 20 videní a okolo 11 votes, čo je dosť veľa!

A všetko vďaka vám! Ste proste úžasný!

Užívajte piatok a aj víkend!

Sofinka12

Why them? |Yoonseok|✔Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt