Movrdia Rozprávačka

3.kapitola

Bola som zmätená. Prebrala som sa na školskej ošetrovni. Prvá tvár, ktorú som zazrela patrila tomu debilov. Potom sa stali dve veci. Jedna zlá a jedna dobrá. Za prvé: vykríkla som na celú ošetrovňu. Za druhé: bol to len výplod mojej fantázie. Pribehla ku mne ošetrovateľka. ,,Hannah si v poriadku? Čo sa stalo?" ,,Uh...ja... vlastne netuším." povedala som a to bola holá pravda. ,,Doniesol ťa sem Kay." povedala s nádejou v hlase. Fúha! Začínam sa báť. ,,A čo povedal?" spýtala som sa. ,,Nič." povedala. ,, Nič?" nechápala som. ,,Asi ťa iba tak našiel ležať. Je dosť veľké teplo, asi si nepila a tak si ľahko stratila vedomie." povedala vyčítavo. Mala som čudný pocit že to nieje pravda. K tomu som mala čudnú chuť v ústach. Ale možno to bude naozaj tým, že som nepila a asi odpadla. Moje telo mi hovorilo niečo úplne iné ako hlava. ,,Dnes je noc v škole?" Opýtala sa ma odrazu ošetrovateľka. Úplne som zabudla. ,, Áno," hlesla som. ,,Dobre. Vyzerá to, že si už v  poriadku. Môžeš ísť." pustila má ošetrovateľka a ja som si vydýchla. Ešte že bola táto ošetrovateľka taká milá. ,,Ehm... ešte jedna otázka," zastavila som sa a opýtala, ,, koľko je hodín?" ,, Bude päť, Zlatko." odvetila a ja som zaspala po dychu. Už sa nestíham vrátiť domov po spacák! Veronica. Prebleslo mi hlavou. Bez nej to bude celkom nuda. No nič. Proste tam pôjdem a budem spať vtom čo mám. ,,Oh dá!" vzdychla som si. Všetci už boli preč, aby si išli po veci a vrátia sa až o šiestej. Mám celú školu pre seba! Chodby boli prázdne a len kde tu prešiel žiak. Hrozne som sa nudila. Sadla som si na stoličku pred riaditeľňou a rozmýšľala som čo sa stalo pred tým, ako som odpadla. Neviem prečo ale niečo sa mi na tejto historke, ktorú mi predložili, nezdalo. Naposledy si pamätám ako k nám prišla učiteľka. To je ono. Kay. Kay tam celý ten čas bol. Musí vedieť čo sa stalo. Problém je, že tu teraz nieje... Bolo to asi prvý a posledný krát v mojom živote, čo som chcela vedieť Kaya.