Movrdia Rozprávačka

7. kapitola

,, Otília!" zakričala som z plného hrdla. ,,Nevolaj ju!" chytil ma ten movrd č.2. (č.1. bol Kay) za hrdlo. ,,Neskoro zachrčala som." ,,Kto ma volal?" ozvala sa Otília odniekiaľ. Upchal mi ústa: ,,Mmmm!!!" vydala som zo seba zvuk napriek kapesníku v ústach. Claudius bol ticho, ani nedýchal. ,,Mmmm!" zopakovala som. V tej chvíli sa zjavila. ,,Mmmm!" to bolo už šťastnejšie Mmmm. Ale nechápte to úchylne. Nebolo to úchylné Mmmm. Proste šťastné Mmmm. Však skúste zajásať s kapesníkom v ústach. ,,Čo to tu robíš, Claudius?" ,,Ehm... Ja beriem zložku 144 na prechádzku." povedal v strese. ,,Eh? Odkedy berieš zložky na prechádzky?" vytialahla obočie Otília. Nakukla mu ponad plece. ,,A ešte k tomu smerom k mučiarni?" ,,Noo...Áno...je to skratka!" vyhíkol Claudius. ,, Claudius!" zakričala Otília až ma myklo. ,, Čo je?! Toto je vážny prípad." obhajoval sa. ,,Že vážny?! Že vážny?!" pokrútila Otília hlavou. ,,No," pritakal ten blbec. ,,Hm." vzdychla som si lebo už aj v tej pivnici bolo lepšie ako počúvať toto. Alebo...? Už viem! Využijem to...zdrhnem...oslobodím zložky,...pardon, dievčatá...a všetky zdrhneme.
Pomaly...som...sa...plížila preč. No, do niečoho som narazila. Bolo to ale len sklenená stena. Chápete, skolo je priesvitné, tak som to nevidela. Hm... Sedela som tam a uvažovala, ako sa dostať cez to sklo nepozorovane. Vlastne ani to sedenie nebolo moc nenápadné, ale čo už. Čo keby...som rozbila to sklo? To nie, to by bolo veľmi hlučné. Odrazu som si uvedomila, že by tam mohli byť dvere! A div sa svet, ony tam naozaj boli. Tak som ich otvorila. Celkom logické. Pre niekoho možno nelogické. Napríklad pre movrdov, konkrétne pre Kaya. Keď už o ňom hovoríme, počas času stráveného závratná v pivnici som premýšľala. O tomto či sa stalo v školníkovom kumbále. Ale rozmýšľanie je namáhavé, nerobila som to dlho. Chcela som vedieť či to čo sa stalo bolo preto, lebo ma chcela dostať sem, alebo to malo iný význam. No, ako ho poznám, je to bezcitný movrd, takže asi to prvé. Nech zhorí v pekle.
Pomaly som sa blížila k miestnosti s ostatnými dievčatami. V diaľke som ešte väčšmi počula, ako sa Otília a Claudius hádajú. Asi okrem toho, že sú sadistického a pedofili, sú aj slepý. Stále som nechápala prečo som jedna zo zložiek. Akú mám pre nich cenu? Čo tu robím? Odkiaľ sú tie baby? Ako sa dostanem späť? Hlavou mi vírili milióny otázok. Preto som si nevšimla, že chodbou ide strážca, no v poslednej chvíli som skočila za kopu krabíc. Au! Pomyslela som si ,keď som dopadla na zadok. Strážca pomaly prešiel okolo mňa a ja som čušala. Vedľa mňa bol vešiak, čo sa mi celkom hodilo, keďže som ešte stále mala kapesník v ústach. Videla som to vo filmoch, ale netušila som, či to bude fungovať. Postavila som sa k vešiaku a otvorila ústa. Snažila som sa aby sa kapesník zahákol o vešiak. Jupí! Podarilo sa! Z miestnosti kde boli ostatné dievčatá som počula hlasy. Asi sa už prebrali a nastal čas na VZBURU! Jupí! Moja prvá ozajstná VZBURA! Možná sa zapíšem do dejín! Pomaly som sa priplížila do miestnosti. Začínali ma bolieť ruky z reťaze, ktorú som musela nadvihovať aby nerinčala, tak nahlas. So zatajeným dychom som napokon otvorila dvere. A hádajte kto tam stál. Claudius s Otíliou! ,,Ups," vypadlo zo mňa. Asi im došlo, že som zdrhla. ,,Tak ty si myslíš, že si múdrejšia ako my?" povedal Claudius so smiechom. ,,Vlastne áno," odvetila som pravdivo s úsmevom. ,,No toto. Tak ty budeš drzá. Hej?" povedala Otília prísne. ,,Hej. A mohli by ste ma, prosím, nechať prejsť? Chcem len oslobodiť niekoľko dievčat, ktoré tu násilnícky a surovo držíte." prehodila som. Claudius ma zrazu chytil za reťaz a vliekol má do inej miestnosti. ,,Keď bude utekať, tak bude na samotke." mrmlal si Claudius popod nos. Tak a dosť! Povedala som si. Náhle som si sebou šklbla a vytrhla som sa mu. Kopla som ho a rozbehla sa priamo ku dverám. Cestu mi však zahatala Otília. Snažila som sa dostať dnu no kým som stihla spraviť, čo i len krok, Claudius ma zas chytil. Tak som ho zas kopla. Ale...on sa uhol. Bolo to v dokeli. Pomaly som strácala nádej. Vzdávala som sa.

Bxbxviacnepoviem
thelmasss
S pozdravom JA