4. kapitola

37 6 2
                                    

Konečne odbili hodiny šesť hodín. Škola sa pomaly začal plniť žiakmi. Ja som sedela ako opustené šteňa na pohovke a pohľadom hľadala Kaya. ,,Na koho čakáš?" ozval sa ku mne dievčenský hlas. Obrátila som sa. Bola to Tina,  ryšavovlasá dievčina, ktorá patrila do gangu tých báb, čo sú rady stredom pozornosti. Normálne sa s nimi veľmi nebavím. No v tejto situácii by som sa prihovorila aj muche. ,,Hmm, čau... Veronica tu...nieje." povedal som nezmyselne. ,,Áno. Všimla som si." povedala celkom milo. ,,Inak čo sa medzi vami stalo v školníkovom kumbáli?" ,, Medzi kým?" nechápala som. ,,Medzi tebou a Kayom predsa." odpovedala mi.
,, Čo?!! Nič! Veď som tam dnes ani nebola." ,,Omyl. Bola. Potom ťa odtiaľ odniesol Kay na rukách. Aké romantické." začala sa rozplývať nad svojimi slovami. Fuj, pomyslela som si. ,,Nie Tina. Toto sa nikdy nestalo. Prisahám." povedala som a myslela som to smrteľne vážne. ,,Naozaj? Prečo potom po škole kolujú klebety otom, že ty a Kay..." ,, Čo? Čo my?" začínala som byť historická. ,,No veď vieš, že ste spolu v kumbáli mali..." ,,Nie! Preboha nie!" zastavila som ju skôr než stihla dopovedať vetu. Musím sa upokojiť , povedala som si. ,, Počúvaj, Tina. Mám len pätnásť, takže nič také sa nekonalo. Nič, čo si myslíš, že sa stalo sa NEstalo!" ,,Okej,okej. Nemusíš hneď vyšilovať." Tina prpevrátila očami a zmizla.
Ďalšia hodina večera bola celkom nudná. On sa neukázal a ja som sa len napchávala čipsami a nalieva Kofolou. Neskôr som si požičala deku od kohosi, kto mal dve a spolužiaci pustili film. Sadla som si na zem a zapozerala som sa. ,Uhni Millerová!" prebral má kohosi hlas. S nádejou som sa otočila, no to bol len jeden môj divný spolužiak. Zaksichtila som sa naňho. ,,Presne." ozval sa mne už známejší hlas. Bola to Tina. Nechápala som, čo proti mne všetci majú. Len som sa zdvihla a odišla úplne do kúta. Tam som si skrčila kolená k sebe a objala "svoju" dečku, lebo nikoho iného som nemala. Minúty filmu plynuli, no ja som ti nevnímala. Z môjho mikrospánku má prebrala až hudba počas tituliek.Dufala som, že už bude ticho a že pôjde konečne spať, no nestalo sa tak. Spolužiaci sa rozhodli púšťať short horory. Chcela som už zaspať a zobudiť sa do nového dňa. Do lepšieho dňa...

Po dlhšom čase ďalšia kapitola. Budem sa snažiť písať kapitoly častejšie, ale nič nezaručujem. Ďakujem za spoluprácu
Bxbxviacnepoviem
@thelmasss
S pozdravom JA

Movrdia RozprávačkaWhere stories live. Discover now