Diabol

~4~

Po 20 minútách nosenia mojej telesnej schránky na rukách, keď už mal istotu že sa nevrátim naspäť do baru a že mu nikam neujdem ma konečne zložil na zem. Sama som nevedela kde sa nachádzame ale svojím spôsobom som bola neskutočne šťastná že si hneď preplietol so mnou prsty.

"Nieje ti zima?" Po pár minútách mlčania jeho hlas spôsobil že som zľakla tak že som až nadskočila.

"Nie,povieš mi už prosím ťa jeden racionálny dôvod prečo som musela ísť s tebou?"

"Už som ti do piči povedal že chcem sa ráno zobudiť vedľa teba a mať pocit že toto nebol len jeden zasratý sen."
Nevedela som čo mu mám odpovedať, tak som len potichu kráčala vedľa neho a držala jeho ruku v tme ako keby to bol jediný svetlý bod v mojom živote. Ako keby to spojenie dvoch rúk vytváralo akúsi bublinu a náš vlastný svet.
Cesta bola pomerme tichá. Občas sme sa zasmiali na tom že sme dvaja blázni ktorý sa dnes spoznali a popritom sme obaja dôverovali jeden druhému navzájom ako keby sme sa poznali už dlhé roky.

Cesta sa mi zdala nekonečná ale to bolo asi tým čo sme všetko vypili a vonku o šiestej ráno v Novembri boli mínusové teploty.
Keď sme konečne prišli až na samí koniec dlhej ulice,počula som ako si vydýchol od úľavy.

"Až po tebe princezná." A znova ten jeho smiech ktorý som si za tak krátky čas obľúbila.

"Ďakujem Magorko." Žiadna iná prezývka ho nevystihla lepšie v danom momente.

Prešli sme cez dvor až rovno pred vchodové dvere. Videla som ako zápasí s kľučom ktorý vôbec nemal v pláne nájsť si cestu do zámku.

"Počkaj pomôžem ti." So smiechom sa mi až na tretí krát podarilo otvoriť.
Daniel vošiel do vnútra a čakal už len na mňa a ja som mala pochybnosti o tom či vojsť do domu tohto Diabla alebo sa zachrániť a utekať. Lenže stačil jeden jeho úprimný úsmev a moje racionálne uvažovanie ostalo niekde v tom bare kde sme ešte predchvíľkou boli. Za ruku ma stiahol dnu.

V takomto stave keď sme sa každú chvíľu len smiali bolo priam nemožné aby si rozviazal kanady. Veľa krát som ich už rozviazovala ockovi keď som nechcela aby mi poškriabal novú podlahu. Jedným zázračným trikom som poťiahla obe šnúrky a Diabol bol vyzutý. Nestihli sme si ale dať päť na oslavu tohto malého víťazstva a už som počula krik.

"Dano ty debil sprostý teraz sa chodí domov? V takomto stave? Hodinu tu už len šaškuješ! Prisahám že ťa zabi.." Krvi by sa vo mne nikto nedorezal keď som zbadala staršiu pani v nočnej košeli. V momente ako otvorila dvere a zbadala ma,sa zarazila v pólke vety a nahodila úsmev vystrihnutý ako z časopisu.

"Jééj ahoj zlatinko,bežkajte spinkať. Určite ste museli zamrznúť. Nieste hladný? Urobím Vám čajík?" Keď som videla Danielov nechápavý pohľad, stálo ma to neskutočnú námahu udržať smiech.

"Nie mami ďakujeme,ideme spať." Podľa tónu jeho hlasu som hneď spoznala že aj on sa premáhal aby udržal smiech.

Chodbu mali zariadenú skromne ale zato moderne čo som si stihla všimnúť v tej tme ako sme kráčali hore po schodoch do jeho izby.

Keď otvoril dvere do svojho kráľostva videla som na ňom že toto je jeho najoblúbenejšie miesto na svete a svojím spôsobom som sa v tom momente ako som prekročila prah dverí začala cítiť ako doma.

Všetky steny mali modrú farbu ako jeho oči. Aj veľká manželská posteľ bola obklopená modrými vankúšmi ale aj modrou plachtou. Zjavne jeho obľúbená farba.
Motorkárska prilba mala svoje hrdé miesto na poličke a v rohu izby sa nachádzali činky a všelijaké protéiny na cvičenie o ktorých som nevedela že niečo také dávajú do seba ľudia.

"Dám ti len tričko na spanie alebo chceš aj tepláky?"

"Len tričko stačí."V teplákoch by som nezaspala. Neznášam mať na sebe nohavice keď mám spať.

Natiahol sa tými dlhými rukami do hornej poličky v skrini. Aj napriek tomu že mal na sebe tričko a sveter som jasne cez látku videla ako sa mu naply svaly na ramenách a chrbte. Myslím že mi srdce vynechalo asi jeden úder.

Víťazným úsmevom sa na mňa otočil s dvoma tričkami v ruke.

"Pozri budeme mať rovnaké." Ja naozaj neviem či som stratila rozum alebo to bude tým alkoholom. Ale naozaj mi prišiel zlatý ako sa smial?

Kým som sa stihla prebrať z hádky s mojím vlastným ja,zrazu ostal stáť predo mnou bez trička. Tie jeho tetovania si budem pamätať už do konca života a vždy keď zavriem oči budem presne vidieť každý jeden obrázok a pamätať si presné miesto na ktorom sa nachádza. Mala som neskutočnú potrebu mu prejsť prstami po každom jednom ale ovládla som sa.

Bože ja mám s týmto diablom spať v jednej posteli?
Vedela som že tento deň otočí život hore nohami.

Keď sme už boli obaja prezlečený do tyrkysovo modrých jeho tričiek, ešte sme sa chviľku zamýšlali nad životom, smiali sa, rozprávali a ukazovali si fotky v galérií ako keby sa poznáme už dlhé roky a stretli sme sa po dlhom čase.

Lenže na párty sa podávala len vodka a nie kokaín preto sme zborovo začali zívať a usúdili sme že najrozumnejšie bude už ísť spať lebo vonku už bolo svetlo.

"Spíš pri stene či pri dverách?"

"Pri stene."

"Do piči to je moje miesto."

"Dnes máš smolu." V tom pološere som videla jeho úsmev a čakala som nejakú ironickú poznámku ale z toho čo povedal mi nabehli zimomvriavky na chrbte.

"Ja by som to smolou nenazval. Len dúfam že ráno toto nebude len sen a nájdem ťa vedľa seba."

"Neboj sa toto nieje Sex v meste. A dokonca ani nebudeme mať sex,čiže nemám dôvod ujsť ráno bez kávy." Pri tom ako sme celý čas šepkali ma až strhlo od strachu keď sa začal nahlas smiať.

Zaliezli sme pod perinu. Mali sme jednu a boli sme otočený tvárami k sebe a nohy sa nám dotýkali. Bol to nezvyk ležať takto blízko pri niekom po takej dlhej dobe.

"Dáš mi ruku prosím ťa?" Tie jeho oči sú ako dva magnety od ktorých som sa v tom momente nechcela nikdy odtrhnúť.

"Bojíš sa tmy a preto si ma sem zavolal aby som ťa ochránila?" Zas ten jeho smiech.

Ruku si položil pri hlavu a čakal kým dám do nej tú svoju.

"Ryšaňa ja ti neublížim." Snažil sa to obrátiť na vtip ale ja som vedela ako to myslel.

Neviem či prešli hodiny, minúty alebo sekundy od kedy sme si uprene pozerali do očí v tichosti ale nakoniec som sa odhodlala a vložila moju dlaň do tej jeho. No to bola zásadná chyba.

V tom momente ako si so mnou preplietol prsty ma strhol celú na seba a ja som zrazu mala položenú hlavu na jeho hrudi a pravú nohu medzi zaklieštenú medzi jeho nohami.

"Už konečne môžeme spať. Dobrú noc."

"Ajj aaaj tebe."

A ja som v teň večer alebo skôr v to ráno spala po dlhých mesiacoch kľudným a pokojným spánkom s úsmevom na tvári...