Svet fantázie? Medzi riadkami.

Kto som? Kto som bol? Kto budem?

Kto som?

Je to tak zvláštne keď sa niekto opýta kto si? Behom sekundy si potom poviem tú istú otázku aj ja. Lebo kto ja vlastne som? Áno odpoveď je ľahká veď predsa každý má meno. Ale čo ak meno nieje to čo nás robí tým čím sme. Možno som kúzelník ktorý sa prevlieka pres deň za čudáka, a pres noc je to opäť kúzelník.
Možno sme monštrá ktoré sa tvária ako ľudia.

Sedím pod hviezdami a premýšľam nad tým čo mňa robí tým čo som. Počúvam ľudí a každý hovorí niečo iné "raz povedajú si čudný prečo sa nemôžeš správať normálne. Mal by si sa trocha krotiť veď ako si a mohol narodiť. Si chudák že si veril že to dopadne dobre."
Ale nepripúšťam si to ku telu, to to mňa nerobí tým čo som. Áno verím že človeka zmení okolností a skutky, ktoré sa ľuďom stanú.
Ale nikto ani ja si nedokážem odpovedať na otázku kto som. Ale ty hviezdy sú tiež nádherné ako je aj fantázia, niečo tak nekonečné a hranice to vlastne nemá. Preto mám rád hviezdy aj fantáziu, nikto nevie kde to má svoj koniec a začiatok. Aj keď viem trocha od témy ale tiež je to zaujímavé.

Viem jedno som niekto kto si zaslúži žiť. Každý má nárok na život aj to najmenšie zviera. Verím v to že každý sme tým čím chceme byť, každý sme jedinečný a iný. Niekto v dobrom zmysle niekto v zlom bohužiaľ. Áno som Pavel ale to mňa nerobí tým čím som. Je to len meno schránky v ktorej je moja duša.

Čo treba taký oceán, čo keď aj on má svoje meno osobité meno. Nie to ktorým ho voláme. A čo keď sa s nami rozpráva, čo keď každá vlna obsahuje nejakú vetu.

Každý v niečo verí, niekto treba neverí v nič. Ale nádej v nás udržuje silu na to aby sme žili. Niekto sa zmení keď mu umre blízky, niekto po nešťastnej láske.

Viem stále som neodpovedal na ty tri otázky ale o tom to nieje, lebo tota časť nemá odpovedať na tri banálne otázočky. Čo ak na tieto otázky odpovede nie sú.
Poviete si čo to je za somarinu veď každý na ne dokáže odpovedať. Ja hovorím áno aj nie. Dá aj nedá sa na ne odpovedať.

Kto som bol?
Tiež zaujímavé.

Keď sa pozerám na hviezdy, čo ak som bol jednou z nich. Hviezda čo pluje len tak po oblohe vo vesmíre. A viete chcel by som byť jednou hviezdou a nič neriešit nič a len si tak plout po nebi. Ale sila ktorá sa nedá opísať tak mňa drží na tom to svete. Ale niekedy si hovorím a pýtam sa kto som bol? Čo keď som bol vojak ktorý bojoval vo valke. Mohol so byť aj nejaký princ alebo kráľ. Kto vie nepovie. Verím len v jedno každý už na tomto svete raz bol a ešte aj bude. Ale nikto nám neodpovie na otázky.
Čo keď som pres deň niekto iný a pres noc som bol tiež niekto iný. Čo keď nespíme ale žijeme v noci druhý život.

Hovorím si keby som sa niekoho na tieto tri otázky opýtal tak by mi odpovedal tromi vetami. Ale ako pozerám dá sa to rozpísať na viac ako 600 slov. Je to hlboká myšlienka ale musí sa nad tým ľudia zamyslieť a lámať si s tým hlavu.

Kto budem?

Pýtam sa hviezd kto budem? Možno budem vojvodca v tretej svetovej valke. Treba budem kráľ, treba sa opäť svet dostane do doby monarchie. Možno sa stanem svetovým vynálezcom. Lenže hviezdy mlčí a len tak nemo na mňa pozerajú.

Kričať na nich chcem ale keď otvorím ústa tak nevydám ani hlasku, nikto mi vzal reč bože čo budem robiť. Blíži sa ku mne vidím ju, tmavý fľak ktorý sa blíži. Len sa snažím poslúchať keď ta osoba niečo hovorí. Ale nedokážem jej porozumieť prečo.
,,Ty nebudeš ničím ty už sa nikdy nenarodíš. Budeš stratená duša ktorá bude plout len tak svetom a budeš sa pozerať na to ľudské utrpenie." možno si ani nič viac nezaslúžim za svoje hriechy za to že sa pýtam hviezd.
Ale teraz už tu nieje odišla a ja opäť môžem hovoriť.

Ale predsa len nikto neviem kto čím bude. Je to vo hviezdach.

Verím v osud že každý má svoj napísaný, ale aj tak si každý trocha ten svoj upravujeme.

Raz mi more šepká "Pavle nebudeš to mať vždy jednoduché ako by si si predstavoval. Ale aj keď to pre teba bude ťažké tak verím že to zvládneš."
Poďakoval som moru a pohladil som ho. Povedalo mi krutú pravdu ale lepšie ako keby mi hovorilo lož.
Idem sa vždy k moru vyplakať a aspoň časťou sa stanem súčasťou mora.

V mori niečo zazriem, veď to je morská panna. Pluje ku mne mám zlý pocit ale nedokážem sa pohnúť.
"Asi sa pýtaš kto si? Každý sa to pýta nie si výnimka."
"Áno aj nie. Viem že na túto otázku nedostanem odpoveď. Ale verím že som niekto kto má dôležitú úlohu na tomto svete."
"Já sa na veci nepozerám priamočiare, využívam svoju fantázii kde viem že môžeme byť čokoľvek. Len si musíme veriť."

"Poviem ti príbeh:Učiteľ priniesol žiakom papier s bodkou, povedal im aby napísali čo na papieri vidí."
"Veď je to jasné čiernu bodku." pokrútil som hlavou.
"Ale čo to biele miesto veď aj tam môže niečo byť. Veď môže tam byť more a loď čo po ňom pluje. Čo ak sa tam koná zábava alebo ďalšie veci. Je to len o fantázii a predstavivosťi."
"To čo hovoríš je veľmi zaujímavé a prepáč mi že som si myslela......"
"Nehnevám sa na teba ale mali by sme sa naučiť zapájať fantázii. Aj keď neexistujú morské panny tak aj tak sa s jednou práve rozprávam. A tamhle v diaľke vidím upírsky pár ako sa veľmi ľúbi. Záleží na tom čo si predstavíš." morská panna na mňa hľadela ani sa jej nečudujem a ukázal som jej na jednorozca ktorý tam tiež bol.
"Chcem sa ti ospravedlniť a aj poďakovať ukázal si mi to čo som sama nevidela."
"Vieš to je odpoveď na ty tri otázky "kto som? Kto som bol? Kto budem?" ale verím že aj tak si ľudia budú myslieť, že odpovede na tyto otázky poznajú. A som rád že som ti to mohol ukázať."
"Zatiaľ sa maj Pavel a nezabudni na mňa."
"Neboj sa ešte sa uvidíme, ukážem ti aj ďalšie využite a rozhranie fantázie."
Morská panna mi za mávala ocasom a zmizla v mori. A ako zázrakom som sa objavil u seba doma pod hviezdami.