Princess needs Friend

Kapitola 1 - Návrat

Strážcovia práve robili klasickú obhliadku v okolí hradu. Niektorí sa náramne zabávali, rozprávali sa a smiali sa, iní boli zahĺbení vo vlastných myšlienkach. Všetko bolo harmonické. Vo vzduchu sa vznášala príjemná vôňa pestrofarebných kvetov, ktoré rástli v okolí. Všade pospevovali vtáky a v diaľke bolo počuť neďalekú čistinku. Harmónia sa niesla vzduchom spoločne s vôňou kvetov. Bolo to však ticho pred búrkou.

Kapitán zavelil, aby sa zastavili, pretože v kríkoch sa niečo pohlo. Všetci stíchli, pozorovali okolie a pripravili sa do útočných pozícií. To však nevedeli, že ich nepriateľ je neviditeľný...

Okolo kapitána padli všetci jeho muži. Rozutekal sa preč. Chcel sa premeniť na draka, ale niečo blokovalo jeho schopnosti. Vôbec sa mu nepáčilo, čo sa to práve stalo.

Utekal, keď mu zrazu okolo nohy preletel šíp, ktorý len o kúsok minul stehno. Po chvíli narazil na neviditeľné teleso a spadol na zem. Vôbec netušil, čo sa deje. Chcel sa zdvihnúť, ale niečo ho držalo na mieste. Neviditeľné ruky mal pritlačené na hrudi. Čakal na smrť. Vedel, že odbili jeho posledné minúty života. Niekto mu prešiel niečim ostrým po tvári. Chcel si to chytiť, ale bol ako prikovaný k zemi.

Neviditeľný nepriateľ sa sklonil k jeho uchu. Kapitánovi prešli po chrbáte zimomriavky.

„Odkáž svojmu kráľovi, že Logan sa vrátil," povedal uštipačný ženský hlas. Kapitán len zavrel oči a čakal, čo sa bude diať.

Po chvíľke si uvedomil, že ťarcha na hrudi je preč. Otvoril oči a postavil sa. Ruku si položil na ranu. Posledný krát sa obzrel na paseku za sebou. Veľmi ho mrzela smrť všetkých jeho mužov. Teraz však musí informovať Dylana, čo sa stalo.

Vivian

Bola som opretá o zárubňu dverí na hrade a pozorovala som Sky a Dylana ako sa rozprávajú na záhrade na lavičke. Sedela mu na nohách a hltala každé a jedno jeho slovo. Milovala Dylanove historky, ktoré zažíval počas svojej dobyvateľskej éry.

Po našej svadbe sa nám narodila Sky ako zázrakom. Doktori mi povedali, že bola veľmi malá pravdepodobnosť, že sa narodí zdravá. Nakoniec všetko dopadlo dobre, za čo som neskutočne rada. Teraz tento malý uzlíček šťastia vyrástol a chcel sa tak veľmi podobať na svojho otca.

Čierne jemne vlásky jej padali do slabofialových očí. Aj Dylan sa po rokoch zmenil. Jeho hlavu zdobili čierne dlhé vlasy, kde sa sem-tam objavili šediny.

Na našej svadbe bol súčasťou ceremoniálu aj predanie polovičky jeho dlhého života mne. Aj napriek tomu, že som patrila medzi nadprirodzené bytosti, môj život bol rovnako krátky ako život človeka. Dylan však kvôli svojej moci dokázal žiť oveľa dlhšie. Preto my čas so svojho dlhého života daroval. Preto jeho hlavu teraz zdobili jemné šediny.

Čo sa týka mojich rodičov... Navštívili sme ich.

...

„Neviem či im mám povedať, čo všetko sa za ten čas stalo. Predsa len, nevieme ako zareagujú," povedala som Dylanovi po ceste k mojim rodičom. Išli sme autom, ktoré riadil Dylanou vodič.

Stále som sa nervózne hrala so svojimi prstami a sledovala som cestu okolo nás. Pomaly sme míňali stromy, ktoré sa nachádzali pred domami. Na chvíľu som sa vrátila do detských čias, keď som pobehovala s kamarátmi po ulici.

Zo spomienok ma vtrhol Dylan, ktorý ma chytil za koleno a jemne ho stislo. „To bude v poriadku. Vieš, že musíte mať v rodine niekoho s čarodejníckymi alebo liečiteľskými schopnosťami. Určite ti budú mať k tomu čo povedať."