Crystal of Ice

2. Nový domov

,, Nedokážem tomu uveriť. On si ma vybral! "

Katrin išla pomaly vyskočiť z kože nakoľko sa tešila. Práve im pani Hasuna ktorá tiež pracovala v sirotinci oznámila, že si pán ktorý prišiel na večeru vybral 2 dievčatá Helenu a Katrin.

,, Kat. Nezabúdaj na Dalu. " odvetila Helena cez zaťaté zuby aby ju Dala nepočula ale nepomohlo to.

Odkedy sa Dala dozvedela, že jej sestry boli vybraté tešila sa s nimi. No potom na ňu doľahla pravda, že ona tu bude musieť zostať sama.

Namiesto toho aby bola smutná sa radovala a celý večer pomáhala sestrám zbaliť si aj to málo čo mali. Dlho do noci zostali hore a rozprávali sa čo najviac ako vedeli. Po polnoci ale išla Helena s Katrin spať aby spravili aspoň nejaký dojem na novú rodinu a to nie, že budú celý čas veľmi unavené.

Dala však zaspať nevedela. Zapálila si malú lampu pri posteli a vyrábala posledný darček pre jej sestry. Keď bola hotová a poriadne z výsledkom spokojná, do izby už ťahali prvé lúče slnka.

Keď sa ráno zobudila, pomohla sestrám sa pripraviť a zišla s nimi na raňajky. Síce sa ich smiech ozýval celou miestnosťou, v ich očiach bol vidno zjavný smútok. Nakoniec k ním podišiel mladý pán. Mal havranie vlasy ktoré sa mu hádzali na všetky strany. Jeho úsmev a radosť v očiach značili o pozitívnom človekovi. Na sebe mal jednoduché roztrhané rifle a čiernu bundu s veľkým bielym názvom 'Be yourself'.

,, Ahojte dievčatá. Ktorá z vás je Katrin a ktorá Helena? " opýtal sa prívetivým hlasom.

Helena mu odpovedala:
,, Dobrý deň pane. Ja som Helena a toto je moja sestra Katrin. "

Dala sklonila hlavu načo nechcela aby pán zazrel jej smútok v očiach. No Katrin tento detail neušiel.

,, Pane prosím mohla by som sa s vami porozprávať v súkromí? " opýtala sa a vstala od stola.

Pán prikývol a nasledoval Katrin von z jedálne. Keď sa im stratili z dohľadu, Helena sa otočila na Dalu.

,, No čo si o ňom myslíš?"

Dala prikývla načo sa ani nesnažila maskovať svoj smútok. Jej sestra by aj tak spoznala, že jej úsmev nie je pravdivý. Na to ju pozná až priveľmi dobre.

,, Helena chcela by... " nedopovedala, lebo sa k ním začala Katrin z pánom vracať.

,, Dal, mám úžasné správy. " povedala Katrin nadšene.

Dala zdvihla hlavu a pozrela sa do Katrininých očí.

,, Pán tuto súhlasil, že si ťa adoptuje tiež! Takže sa nemusíme rozlúčiť. "

Dala keď to počula takmer vyletela z kože. Poďakovala sa Katrin aj pánovi a utekala sa na izbu zbaviť pri čom si nevšímala nazlostený pohľad pani Kutturie.

Po tom ako sa zbalila, sestry pán, ktorý sa im predstavil ako Robert, zobral do luxusného auta. Cesta trvala pól hodiny no stála zato. Dievčatá sa vipitovali a Robert im len trpezlivo odpovedal. Cestu si užíval rovnako ako dievčatá.

Nakoniec zastali pri obrovskom dome mimo mesta. Vyzeral, akoby tam stál už niekoľko storočí. Omietka odpadávala a pukliny v stene sa dali zjavne rozoznať. Vyzeral akoby ho už všetci obyvatelia opustili a nechali len tak.

Dievčatá aj tak boli radi, že vypadli z toho sirotinca a majú nový domov.

Robert im zobral batožinu a viedol dievčatá k dverám. Keďže toho veľa v sirotinci nemali, zvládli sa pobaliť do jedného batoha.

Robert už už chcel zaklopať keď sa vtom dvere otvorili a v nich postávala postaršia žena. Vlasy mala biele ale stiahnuté do vysokého copu. Tvár zvraskavenú a v ruke držala misu s cestom ktoré asi práve miesila. Na sebe mala hnedú sukňu a krátke biele tričko na ktorom mala previazanú zásteru so žltými kvetmi.

,, Ahoj Alenka. " pozdravil ju Robert a vstúpil dovnútra keď mu Alenka uvoľnila cestu.

Keď boli vo vnútri Alenka zatvorila dvere a otočila sa na dievčatá.

,, Ahojte. Ja som Alenka. "

Dievčatá sa každá predstavila a potom im Robert poukazoval dom. Prešli cez kuchyňu do jedálne, cez jedáleň do pivnice, cez pivnicu do spoločenskej, cez spoločenskú do herne, cez herňu do obývačky atď...

Robert im poukazoval aj izby a potom sa s nimi rozlúčil so slovami, že musí ísť do práce.

,, Keby ste dačo potrebovali, dole v kuchyni je Alenka. Každú chvíľu by aj mala prísť vaša nová sestra. Ona spí aj so svojím bratom vo izbe hneď oproti. Určite za vami príde. Zatiaľ sa majte a skúste nič nerozbiť. "

Robert odišiel na svojom čiernom aute a dievčatá sa poobzerali po izbe.

Bola to útulne zariadená izba s obrovským oknom. Podlaha bola pokrytá vzorovaným červeným kobercom. V rohoch izby sa nachádzali postele. Presne štyri, na každý roh jedna. Na strope boli ponialiepané hviezdičky svietiace v tme. V strede ako obrovský mesiac sa nachádzala lampa v tvare obrovskej guly. Na pravej strane medzi posteľami sa týčila obrovská skriňa plná oblečenia všetkého druhu. Presne oproti skrine viedli dvere do kúpeľne. Pri okne sa nachádzal stôl so štyrmi stoličkami.

Pri jednej posteli bol aj nočný stolček s lampou. Keď sa Dala a Katrin pozreli navzájom do očí, hneď vedeli na čo tá druhá myslí. Asi milisekundu po ich očnom kontakte sa obydve vrhli na posteľ z nočným stolíkom. Pretláčali sa a potkýňali navzájom až kým sa Katrin na tvári neusadil výťazoslávny výraz a Dale výraz porazeného.

Katrin vyhrala súboj o posteľ z nočným stolíkom. Ako vždy bola rýchlejšia a silnejšia ako Dala. Helena si zatiaľ obsadila posteľ vedľa okna a tak Dale zostala jedna z dvoch postelí pri dverách do izby.

Keď sa dovybalovali a uložili si veci do skrine, ozvalo sa prudké zaklopanie na dverách.