Crystal of Ice

6. niečo čo sa zmenilo

Dala sa zobudila celá od potu. Posadila sa na posteli a poobzerala sa naokolo. Snáď to bolo všetko len sen? Izba v ktorej sa ocitla ale nebola jej a jej sestier.

Malá kruhovitá miestnosť s jedným väčším oknom. Kamenné steny boli potreté čiernou omietkou ktorá ale na niekoľkých miestach nedržala. Na podlahe bol huňatý červený koberec s modrými znakmi. Pri posteli mala menšiu skriňu vyzerajúcu, že sa každú chvíľu rozpadne.

Dala sa snažila spomenúť ako sa sem dostala. Schovávačka, obraz, náramok... Náramok! Nemala svoj náramok!! Dala sa ešte raz poobzerala po izbe akoby hľadala niekoho kto by jej zázračne náramok doniesol. Dala sústreď sa! Povedala si a znova si snažila rozpomenúť čo sa stalo.

Náramok, šok, silné svetlo... Áno oslepilo ju silné svetlo ale čo potom... To si nie a nie spomenúť.

Rozhodla sa teda zistiť kde je. Odhrnula si deku ktorou bola zakrytá a postavila sa na koberec. Na jej prekvapenie zacítila chlad podlahy pod sebou. Dievča sa striaslo od nečakaného chladu ktorý ju zasiahol.

Na sebe mala oblečené biele voľné šaty dlhé po lýtka s krátkym rukávom. Okolo pása mala utiahnutý zlatý opasok ktorý šatám dodával farbu. Na nohách ale nemala žiadne topánky. Aj preto ju chlad podlahy zasiahol tak silno.

Podišla k oknu a vyzrela von. To čo tam uvidela jej vyrazilo dych. Malá z okna výhľad na zasneženú ulicu plnú pomáhajúcich sa bytostí o akých by ani nesnívala. Po ceste cvalali kone miesajúce sa s obrovskými vlkmi, drakmi, poloľudmi a polobýkmi, robotmi, a mnoho ďalších ktoré Dala ani nevedela nejako popísať. Ihneď odstúpila od okna a zacuvala k zadnej stene.

Keď sa ako tak spamätala, započula búchanie na dvere. Po čase keď neodpovedala to neznámy skúsil znova no odpovede sa nedočkal.

Pomaly sa teda otvorili dvere a dnu nazrel chalan s havrani čiernymi vlasmi. Poobzeral sa po izbe až jeho pohľad padol na Dalu.

,, Ahoj, môžem vojsť dnu? " opýtal sa.

Dala stále v šoku od toho čo videla na ulici len na neho pozerala ako na zjavenie. Mládenec sa pousmial a vošiel do izby.

Dala otvorila ústa, že sa ho opýta kto je a čo sa deje ale z jej úst nevyšiel ani hlások a tak len bezcieľne zavrela ústa.

Mládenec sa rozhodol rozprávať ako prvý:
,, Ja som Jakub. Niektorý ma volajú aj mojím druhým menom Juraj. "

Natiahol ruku že jej ňou potrasie ale Dala sa ani nepohla. Jakub iba pokrútil hlavou.

,, Nevedel som, že si stĺp ktorý nevie rozprávať. "

Nato sa zoširoka usmial čím ukázal svoje špicaté zuby.

,, Ty... Ty si upír? "
Dale sa konečne podarilo prehovoriť. Načo sa duchovne pleskla po hlave. Toto je prvé čo musela povedať ha? No bravo Dala. Povedala si v duchu.

Juraj sa ale len zasmial.

,, Jasné, že som upír. Veď sme v ľadovej časti Alagnesie. Teda v Dordoroch."

Dala bola ešte zmätenejšia ako predtým. ,, Takže ma zabiješ? "

Juraj sa prestal smiať a pozrel na Dalu.
,, Nie... Nechápem čo sa o nás hovorí na juhu ale vážne upíri nepijú všetkých okoloidúcich čo prechádzajú cez naše územie.

Dala si vydýchla. Spomenula si ale, že ešte sa ani nepredstavila.

,, Prepáč bolo odo mňa neúctivé sa nepredstaviť. Volám sa Dala a vážne netuším čo sa deje. "

Juraj sa znova usmial a povedal:
,, Rád ťa spoznávam. Poď predstavím ťa ostatným. "

Dala bola prekvapená, že jej druhú časť vety úplne odignoroval ale nechala to tak a Juraja nasledovala von z izby. Malá izba v ktorej sa zobudila viedla rovno do menšej obývačky spojenej s kuchyňou.

Steny boli obložené čo Dala pokladala za smrekové drevo. V obývačke bol rohový gauč otočený smerom ku kozub kde horelo niekoľko hrubších driev. Nad kozubom bol zavesený obraz lode na rozzúrenom mori.

Na gauči sedelo niekoľko ľudí čo si na začiatku Dala myslela.

,, Už sa zobudila! " zvolal na nich Juraj ktorý stál za ňou. Hneď sa na ňu otočilo 5 hláv.

,, Hoho vyzerá ešte lepšie keď je hore!" podotkol jeden.

,, Je trochu vychudnutá... " začal druhý ale tretí ho prerušil: ,, Z akého druhu je? Nikdy som nevedel presne aké druhy sú na juhu. "

,, Buďte ticho vy traja. Však nevidíte aká je vyľakaná?" Prerušil ich štvrtý načo ďalší iba prikývol.

,, A teba už kto tu spravil šéfom Ahoš? Ja som predsa mal byť dnes šéf! "

Ten už už chcel niečo odvrknúť bol prerušený Jurajovými slovami:

,, Dobre to by už aj stačilo. Teraz vážne nie je čas na hádku. Dala sa pred chvíľou zobudila a ani nevie čo sa deje. "

Zastal sa jej začo bola Dala veľmi vďačná.

,, Toto je Ahoš,... " povedal Juraj a ukázal na bytosť dlhými kučeravými vlasmi a veľkými fúzmi, ktorá hádzala nenávistné pohľady na toho vedľa neho.

,, Toto Salln,... " Ukázal na bytosť vedľa Ahoša. Mal narozdiel od Ahoša dlhé čierne rovné vlasy a veľkú bradu zagumičkovanú gumičkami.

,, Horš,... " Ukázal na bytosť vedľa Sallna, ktorá sa neustále škrabala vo svojích mastných vlasoch.

,, A nakoniec dvojčatá Goš a Moš. " Ukázal na dvoch najďalej od Dali ktorý si boli navlas podobný. Dlhé blond vlasy zaviazané dozadu odkrývajúca ich obrovské uši.

Obydvaja jej s úsmevom zakývali a ďalej si robili niečo svoje.

Juraj jej ponúkol miesto na sedenie hneď pri kozube a sám si sadol medzi ostatných. Dala sa zatiaľ snažila všetko spracovať a tak len uprutne pozorovala oheň v kozube.

Vnímala ale zatiaľ "nenápadne" pohľady Juraja a dvoch blonďavých bratov. Ostatný sa horlivo rozprávali o niečom čomu Dala nerozumela.

Pokúsila si chytiť náramok ktorý si za ten čas zvykla držať keď bola nervózna. Až teraz si uvedomila, že ho nemá.

,, Môj náramok! Ja ho nemám! " Vyplašene vykríkla, čím na seba zase strhla pozornosť...