Crystal of Ice

4. nočná mora

Po večeri sa dievčatá rozlúčili s ostatnými a išli si po dlhom dni oddýchnuť. Keď už boli umyté a pripravené do postele, Dala sa rozhodla vytiahnuť svoje dielo čo spravila.

Prvý bol náhrdelník. So zeleným kameňom v strede. Okolo kameňa sa točil zlatý drôtik a vytváral všelijaké krivky a vzoru na kameni. Cez slučku na špici kameňa sa tiahla obyčajná čierna šnúrka, ktorá perfektne ladila so drotikom.

(Vyzeralo to nejako takto: )

Ako druhé Dala vytiahla zlatý prsteň z červeným kameňom v strede. Kameň mal okraje zvýraznené zlatým plátkom ktoré dokonale priniesli pozornosť na kameň.

Ako posledné to bol náramok s modrým kameňom v strede. Náramok bol spravený zo strieborného drotika ktorý sa zakrúcal a vytváral rôzne tvary.

Helena a Katrin zaujali šperky pozornosť a s otázkou na očiach sa otočili na Dalu.

,, Tieto kamene som našla vonku, keď sme boli v sirotinci. Chcela by som, že by sme mali každá jeden. Symbolizovalo by to, že hocikde sa ocitneme, v hocijakej situácii, stále máme seba navzájom, " podala Katrin prsteň a Helene náhrdelník, ,, a každá môžeme rátať s ostatnými. "

Všetky tri si nasadili šperk na seba a usmiali sa.

,, To je strašne pekné od teba, " povedala Helena, ,, týmto šperkom si budem pripomínať nielen vás dve ale aj deň kedy sme všetky tri dostali domov a rodinu. "

,, Presne, " povedala Katrin, ,, a určite tento prsteň budem nosiť stále, aby som si stále tento úžasný deň pripomenula. "

Dala nato odvetila:

,, Alebo skôr aby si ho nestratila. "

Katrin just zasiahla vražedným pohľadom a Helena sa snažila zadržať smiech. Dala sa len uškrnula a povedala:

,, No neviem ako vy ale ja som už poriadne unavená. Pôjdem už do postele. "

Sestry súhlasili a zaľahli do postelí. Katrin sa ešte s Helenou o niečom rozprávala, ale Dala ich už nevnímala. Ponorila sa radšej do svojej ríše snov.

Ocitla sa na neznámom mieste. Bola uprostred zahrady plnej kvetov a stromov. V tieni stromu stala postava v čiernom plášti. Na hlave mal kapucňu stiahnutú do polky tváre aby mu nebolo vidieť poriadne tvár. Nepokojne prešlapoval z jednej nohy na druhú no výraz mal kamenný.

,, Otče, otče, tu ste! " ozvalo
sa zo zadu detský hlas.

,, Čo sa deje Augustus? " opýtala sa čierna postava chlapca ktorý k nemu pribehol.

Chlapec mal havranie vlasy ktoré mu lietali všade naokolo. V jeho zelených očiach mu svietili iskričky radosti. Na tvári mu pohrával úsmev.

Pribehol až k postave v plášti a vyskočil naňho. Postava ho chytila a zobrala si ho na ruky.

,, Tak Augustus čo sa deje? "

,, Wenger sa vrátil z vojny. Povedal, že vás mám nájsť a poslať po vás. Vraj nejaké nové správy. "

Postava sa usmiala až bolo vidno jej špicaté zuby.

,, Tak to by sme tam už radšej mali ísť. "

Malí chlapec sa zatváril prekvapene.

,, Otče vy ste sa usmial? To znamená, že sú to dobré správy? "

Postava vykročila smerom k cestičke ktorá viedla pomedzi stromy.

,, Ak je to to čo si myslím, tak sú to tie najlepšie správy. "

Potom sa Dala ocitla na inom mieste. Bola to jaskyňa vyzdobená rôznymi kryštálmi. Na zemi bolo strašné množstvo rôznych druhov kameňov a drahokamov. V strede bol obrovský strom aký Dala nikdy predtým nevidela. Jeho krása nebola popísateľná.

Dala sa ani nestihla vynadívať nad tou krásou kým sa zase neocitla na inom mieste.

Teraz bola uprostred hustého lesa. Z diaľky sa ozval lesný roh ohlasujúci príchod niekoho. Zrazu ju niekto stiahol k zemi. Chcela vykríknuť ale ten kto ju stiahol jej zakril rukou ústa. Chvíľu sa metala ale keď zistila, že to nemá zmysel prestala. Keď sa prestala metať ruky povolili stisk takže sa mohla pozrieť do tváre človeka kto ju stiahol. Teda myslela si, že sa pozrie. Človek čo ju stiahol žiadnu tvár nemal!

Ľudia mňa to strašne mrzí, že meškám s kapitolou ale som v Ríme práve teraz a s mojou rodinou sme zablúdili tak, že sme sa 4 krát ocitli na tom istom námestí. Tak snáď ste si užili kapitolu a užite si ďalší týždeň!