Crystal of Ice

1. Začiatok a Koniec

,, Dala! Pohni si, lebo prídeme neskoro a pani Kutturie nám dá zase umyť všetok riad po večeri. "

Počula dievčina volanie svojej sestry. Na chvíľu sa zastavila, aby chytila dych. Nemala rada beh ale ešte viac neznášala sirotinec v ktorom bývala. Aj preto sa rozhodla pre tento hlúpi nápad.

Pozrela sa na svoje biele tričko ktoré bolo asi celé obnosené a voľne červené tepláky. Na nohách nemala topánky, lebo by musela ísť cez hlavný vchod do sirotinca. A tam strážila pani Kutturie na dievčatá ako je ona alebo jej sestra čo chodia počas času na učenie tajne von na poobedňajšie vychádzky.

Teraz len plytko dýchala a snažila sa chytiť stratený dych. Z poza rohu vyšla dievčina ktorá kričala jej meno.

Jej krvavo červené vlasy jej lietali všade na okolo no väčšina sa prilepila na jej vlnený sveter. Na sebe mala tiež voľné červené tepláky a nemala topánky.

,, Dala! Poď, lebo zistia, že nie sme na izbe. " povedala a znova zmizla za rohom.

Dala nechápala, ako vie tak rýchlo utekať. Z jej sestier bola najmladšia a najpomalšia. Nikdy nechápala, ako jej sestry sú vo všetkom perfektné a ona je také nemehlo. Potkýňala sa na každom druhom kroku a rozbila všetko čo sa jej dostalo do ruky. Niekedy rozmýšľala, že je v rodine Halnovcov len náhodou.

Konečne chytila ako tak stratený dych a rozbehla sa ďalej. Hneď čo zabočila za roh uvidela dom ktorý od nešťastnej havárie a smrti jej rodičov sa stal jej dočasným domovom. Vyzeral ako starý kláštor ale zo vnútra mal celkom modernú výbavu.

Už bola skoro pri stene budovy keď zakopla a spadla na zem.

,, Au! " vykríkla keď dopadla na tvrdú zem.

Jej sestra ktorá na ňu kričala pred tým, k nej pribehla a pomohla jej vstať.

,, Si v pohode? " opýtala sa, keď Dala konečne stála na nohách.

,, Hej. Som v pohode. Vďaka za opýtanie. " povedala keď sa snažila ako tak oprášiť od blata.

Už už sa chcela pobrať ďalej keď uvidela v tráve niečo blýskavé.

Podišla k tomu a uvidela, tri kamene aké ešte nikdy predtým nevidela. Jeden celý zelený ktorý sa vo svetle slnka ligotal ako smaragd. Ďalší červený ako oheň a ten tretí modrí ako priezračné more.

Dala, keďže milovala vyrábať rôzne šperky, tak si kamene zobrala. Aspoň spraví darček pre jej sestry. Strčila si kamene do vrecka na teplákoch a bežala k oknu cez ktoré sa dostali von. Preliezla naspäť dnu a zatvorila okno.

Rýchlo bežala po chodbe ale zase tak, aby nerobila priveľký hluk. Keď bola na konci dlhočiznej chodby vošla do dverí ktoré boli polorozpadnuté. Zatvorila dvere práve v čas keď sa z chodby začali ozývať zvuky krokov pani Kutturie. To práve išla zvolať na večeru všetky siroty. Dala si rýchlo sadla na spodnú posteľ dvojposchodovej postele.

Len tak tak to stihla keď do ich izby vošla zhrbená žena asi v 50. Vysoká bola asi rovnako ako široká až pripomínala skôr oblé vajce ako človeka. Vlasy jej pripomínali obrovské vtáčie hniezdo ktoré si už niekoľko týždňov neumývala. Hniezdo jej držali blonďavé kúsky slamy a zopár škvŕn blata. Bolo tam ale už viac bielej ako blonďavej takže sa to ani pekné hniezdo nazvať nedalo.

Jej zvraskavená tvár sa mračila na všetkých naokolo a jej modré oči sršali zlosťou. Dievčatá mali pocit, že keby nenosila okuliare, asi by aj pohľadom zabíjala. Na sebe mala nohavice XXL ako aj tričko čiernej farby.

Takto ju aspoň videli siroty zo dievčenského sirotinca z kraja mesta.

,, Večera je na stole. " povedala zvonivím tónom ktorý by sa ostatným zdal ako príjemný a pokojný, no tí čo pani Kutturie poznali, pri tomto hlase mali zimomriavky na chrbte.

Už bola na odchode keď sa ešte otočila a ešte viac zamračila na tri dievčatá:
,, Nie že sa o niečo pokúsite! Máme dnes návštevu a vy sa budete správať slušne! "

,, Áno pani Kutturie. " povedali zborovo a pani Kutturie odišla z izby.

Dala sa pozrela na svoje sestry vystrašeným pohľadom. Katrin ktorá sa práve zavesila z okraja hornej postele, zamyslene zadumala. Katrin bola vždy tá rebelka. Keď bol nejaký problém, ona bola ako prvá podozrivá z celého sirotinca. Teraz jej jej kučeravé červené vlasy ktoré mala večne rozpustené padali dole z postele. Mala štíhlu postavu a silné telo po akom túži nejedná žena. Vždy vynikala vo všetkých športových oblastiach a tiež v zahovaraní problémov. Vedela si vždy nájsť spôsob ako sa vyvliecť z maléru a vedela aj povedať pravdu bez toho aby na seba stiahla podozrenie. Hoci ju dievčatá zo sirotincu brali ako drsnú a nepríjemnú babu, Dala vedela, že je to milá a láskavá dievčina čo sa snaží urobiť svet lepším miestom.

Jej ďalšia sestra bola Helena. Ona bola najstaršia a najrozumnejšia. Vždy bola poctivá no nebola proti žiadnej srande. Mala hnedé dlhé vlasy ktoré si zopla do pevného drdola. Jej vysoká postava a štíhle telo jej dodávali na sympatií. Rodina Halnovcov mala vždy niečo neobyčajné na sebe. Katrin mala vlasy, Helena oči. Tie boli čierne ako čierna noc. Tiež mala v očiach biele škvrny ako hviezdy. Aj Dala bola niečím zvláštna boli to jej vlasy. Boli už od narodenia modré ako priezračné more s kúskami bledo modrej ako ľadové kryštály. Bolo to zvláštne a aj preto sa jej dievčatá zo sirotinca vyhýbali. Rovnako ako aj jej sestrám.

Helena sa ujala slova:
,, Čo myslíte? Vyberú si nás? "

,, Nie, " odvetila Katrin, ,, z našimi zvláštnymi znakmi a vekom tomu nedávam veľkú nádej. Veď my tu zhnijeme až do 18 rokov a potom zostaneme niekde na ulici. Aj tak Helene zostáva iba 5 mesiacov do 18."

Dala si vzdychla načo vedela, že je to pravda.
,, Poďte. Nech sa pani Kutturie nenahnevá."

Vstala z postele a vybrala sa do jedálne.

Jedáleň bola na opačnom konci sirotinca. Bola to obrovská miestnosť z troma dlhými stolmi a lavičkami po oboch stranách stola. Ku jednému stolu sa zmestilo asi 20 detí s tým, že jeden stôl bol pre zamestnancov a návštevy. Dievčat sirôt tu bolo asi 33. Návštevy sem chodili si pozrieť dievčatá a vybrať si ich do rodiny.

Siroty celý čas snívali o tom, že budú mať normálnu rodinu. Preto vždy keď sa dozvedeli, že si niekto príde vybrať, tak sa atmosférou šíril nedočkaví šum. V jedálni sedeli už všetky dievčatá a nedočkavo čakali kedy príde pani Kutturie z budúcou rodinou nejakej siroty.

Niektoré si upravovali vlasy iné sa nedočkavo vrtili na stoličke. Tri sestry na tom neboli výnimkou. Aj keď v novú rodinu veľmi nedúfali, aj tak sa nedočkavo pozerali na dvere.

Nakoniec sa predsa len dvere otvorili a v jedálni všetok rozhovor stíchol. Dnu vkročila pani Kutturie zo spomínanou návštevou.