Tajomstvo Čierneho lesa

3. Kapitola - Samuel

Bol som doma, sedel som na posteli a snažil som sa opraviť jeden z mojich článkov. Dalo to zabrať, ako inak finálnu kontrolu považujem vždy za tú najdvôležitejšiu. Však v tom ma vyrušila Bea, ktorá stála nehybne vo dverách. Videl som že mi niečo hovorí, ale jej slová som nemohol počuť. Preto som sa postavil, prešiel som pomaly k nej. Tak samozrejme, prvé čo vás napadne je to že šepká, že hovorí niečo až príliš potich. Neviem prečo to bolo pre mňa také dvôležité potreboval som to vediet.

V tom momente mi vypadol z ruky notes. Automaticky som sa po neho zohol však keď som sa postavil, Bea zmizla. Ostal som v miestnosti úplne sám a zahalila ma tma, taká čiernočierna tma že by sa dala krájať.

Spravil som pár krokov dopredu, snažil som sa nájsť dvere no nebolo tam vôbec nič. Strach  v mojom vnútri sa začal stupňovať a už som nevládal. Skúšal som kričať o pomoc no môj hlas bol nemí. Otváral som ústa, ale nemohol som vydať ani len hlások. Chytal som sa svojho hrdla so zdeseným výrazom vo očiach a v tom som to začul.

Slabé údery môjho srdca. Ten zvuk bol tichý a vznášal sa akoby odvšadial. Všade okolo mňa sa začal znásobovať a zrýchlovať. Môj strach bol čím viac tým väčší a myslel som si že sa zblázinm. Začal som utekať. Utekal som dokým tlkot nebol taký hlasný a rýchly že som si musel zapchať uši. Zastavil som priložil som si ruky na uši a v kľaku som sa snažil ukľudniť. V ducho som sa modlil a prosil kohokoľvek tam hore aby to už prestalo. Nechcel som nič iné iba to ohromné tich ktoré som počul na začiatku.

Ticho...

Z ničoho nič to prestalo. Nechcelo sa mi tomu veriť preto som si ruky zložil až po určitej chvíli.

Teraz tu však bolo niečo iné. Hlboké dýchanie. Dalo sa to prirovnať k rozzúrenému býkovi, ktorý čaká kedy môže zaútočiť. Cítil som jeho nozdry ako sa pomaly rozťahujú a opäť vracajú späť.

Postavil som sa a v mihnutí oka stál predomnou. Mohutný tvor dvakrát taký veľký ako ja s telom muža a hlavou diabla. Svoj pohľad mal hlboko uprený na mňe a cez jeho kostnaté nozdry prenikal každým nádychom obláčik pary.

Chcel som cúvnuť no v tom sa jeho veľká papuľa rozďavila a ukázala dvojrad špicatých zubov a jazyk vlniaci sa ako chvost hada. Vidal tvrdý výkrik a zaútočil.

Striasol som sa a zbadal som niečiu ruku na mojom pleci.

"To bude v poriadku, stačí len nezaspať"

Povedala žena sediaca pri mne a slabo sa usmiala.