Teritórium hybrida

4.

„Som taká rada, že tam dnes budeš!" výskala Grace, keď som nastúpila. „Fíha! Máš...ehm...silnú voňavku...ach..." rozkašľala sa.
Mne nepripadala taká silná, skôr by som povedala, že ju ani nebolo cítiť, no Grace si trochu pootvorila okno. Bývala len dve ulice odo mňa, na konci mesta. Ich dom bol veľký a vôbec tam nebolo málo ľudí, ako mi sľubovala. Myslím, že tu bola celá škola. Hneď za domom mali les, pôsobilo to trochu strašidelne. Keď som vystúpila, dala som si dole koženku a prehodila si ju cez ruku. Grace na mňa zapískala a ukázala mi palec hore. Žalúdok mi zvierala nervozita, prešli sme popri partii sediacej na schodoch pred vchodom do domu a ocitli sme sa vo vnútri domu. Bol vybavený veľmi moderne, veľké francúzske okná boli obvešané malými svetielkami, všade boli skupiny ľudí, ktorí pili z plastových pohárov, tancovali a smiali sa. Vôbec to tu nevyzeralo zle.
„Tak už ste tu!" ozval sa za nami chlapčenský hlas. Bol to James, na sebe mal biele tričko a modré rifle, vlasy učesané dozadu a podával mi plastový pohár.
„Ja nepijem." Pípla som zahanbene.
„Je tam viac džúsu ako vodky, skús to." Zaprosil. Bol milý a naozaj pekný. Trochu som si odpila, tekutina ma zapálila v hrdle ale bolo to príjemné a tak som sa napila poriadne.
„Tak sa mi to páči!" hrdelne sa zasmial a ukázal svoje dokonale biele zuby.
„Neskúšaj ju opiť, James." Varovala ho Grace. James prevrátil oči a žmurkol na mňa. Jednou rukou ma chytil okolo pliec a pritiahol ma k sebe.
„Och...tvoj parfum..." rozkašľal sa a pokrútil hlavou. Čo s tým stále majú? Všetci traja sme sa posadili na pohodlnú koženú pohovku a sledovali sme okolie. Niekde v dave som zahliadla aj Simona, ako obletuje drobnú brunetu a tak sme ich s Grace napodobňovali a robili si z nich srandu.

„Grace?" oslovil ju James a kývol hlavou k vchodovým dverám. Ako prvú som si všimla vysokú čiernovlasú dievčinu v tesných šatách, ktorá sa rozhliadala po dome akoby niekoho hľadala. Vedľa nej stál plavovlasý chlapec z jedálne. A za nimi, v šedej mikine a rifliach, stál Tristan.

„Vybavím to." Sykol James a preskočil operadlo gauča. Grace ho ako obarená nasledovala a malými krokmi prešla popri mne. Keď som sa chcela zdvihnúť, potlačila ma svojou bledou rukou späť.
„Zostaň tu, prosím."
„Potrebujem ísť na záchod." Zaklamala som. Bola som príliš zvedavá než aby som tu len tak sedela.
„Na poschodí, tretie dvere vľavo." Vzdychla si a pustila ma. Pomaly, tak aby som zachytila aspoň niečo z ich rozhovoru, som prešla vedľa nich.
„Tu nemáte čo robiť, odíďte." Naštvane hovoril James.
„Prinúť ma." Sykol plavovlasý chlapec a usmieval sa.
„My nechceme problémy." Grace sa postavila pred Jamesa, akoby ho chcela ochrániť, no bolo vtipné vidieť jej malú, útlu postavu pred vysokým Jamesom.
„Viem, že tu je, nesnaž sa ho skrývať." Tristan hovoril so zaťatými zubami a očami blúdil po okolí, až kým si nevšimol mňa. Nemohla som dovoliť, aby som znovu stratila kontrolu nad svojou hlavou a tak som rýchlo pokračovala po schodoch hore. Počula som Gracein jemný hlas povedať, že nevie o kom Tristan hovorí a mal by odísť. No on tam ďalej stál, jeho pohľad som cítila na svojom chrbte. Prešla som po dlhej chodbe a skôr, ako som otvorila kúpeľňové dvere, sa kľučka pohla a predo mnou sa objavil vysoký chlapec, s piercingom v obočí a na spodnej pere, s tmavými očami a úškrnom cez celú tvár.

„Ale, ale...ty musíš byť to nové dievča." Jazykom si prešiel po pere a vtiahol si do úst kovovú guličku.
„Tvoje celé meno?" chytil mi ruku a jemne mi pobozkal dlaň. Ľudia tu naozaj majú zvláštne zvyky.
„Amelia Mae Parkerová." Povedala som rýchlo, skoro až nezrozumiteľne. Súhlasne pokýval hlavou a nosom sa mi obšuchol o zápästie.
„Myslím, že my dvaja si budeme rozumieť." Tajomne sa usmieval a spravil krok ku mne. „Vyzeráš ako rozumné dievča, ktoré vie, čo robiť, aby nemalo problémy." Pohladkal ma po ramene. Z jeho dotyku ma striaslo. Začala som cúvať, sledoval ma svojimi úzkymi čiernymi očami až kým som nezahla za roh a nenarazila do niečoho tvrdého. 

„Ale no tak, kam by si šla, zábava ešte len začína a ja...oh, zdravím ťa,Tristan." Ruku, ktorou sa po mne naťahoval, si vložil do vrecka a zaškeril sa. Chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že to "niečo", do čoho som narazila, bol človek. Zdvihla som hlavu a uvidela modré oči, z ktorých sršal hnev.Jednou rukou ma oblapil okolo pása a posunul ma za seba. Rýchlym pohľadom ma preskúmal od hlavy po päty, naklonil sa ku mne a zapozeral sa mi do očí.
„Ublížil ti?" opýtal sa. Šokovane som pokrútila hlavou na nesúhlas. Neublížil. Ale zjavne mohol. Tristan sa otočil naspäť k chlapcovi, ktorý sa ľahostajne opieral o stenu.
„Už nikdy nevtrhneš na moje územie." Spravil krok k nemu, ruky mal zaťaté v päsť.
„Marcus!" skríkla Grace, ktorá sa zrazu objavila pri nás a pribehla za ním.
„A teraz si ty na mojom území." Precedil cez zuby Marcus a tiež sa priblížil. Stáli oproti sebe, ich hrude sa dvíhali a znovu klesali. Keby mohol pohľad zabíjať, títo dvaja by to neprežili. Bola som ako paralyzovaná, chcela som niečo povedať, no nedokázala som otvoriť ústa. Len som tam stála a dívala sa na situáciu, ktorej som vôbec nerozumela. O akých územiach to hovoria? Sú členovia nejakého gangu? Tristan sa po chvíli otočil, schmatol ma za ruku a začal tlačiť dolu schodmi. Neprotestovala som, necítila som sa tu bezpečne a chcela som odísť. 

„Už odchádzate? S Ameliou som mal ešte nejaké plány!" posmešne za nami zakričal Marcus a zasmial sa.